Podľa údajov o rodokmeňoch z Biblie došlo k potope v roku 2350 p.n.l. Keď potopa nastala, mal Noach 600 rokov a jeho syn Šem mal 100 rokov. Potopa začala dažďom trvajúcim nepretržite 40 dní a potom ďalších 335 dní trvalo, než voda opadla a posádka archy mohla vystúpiť na pevninu. Noach s rodinou a zástupcami živočíšnej ríše strávili v arche presne jeden rok a 10 dní.

Podľa Biblie sa Boh rozhodol zničiť vtedajšie ľudstvo, pretože bolo skazené. Boh sa rozhodol, že spravodlivý Noach a jeho rodina budú zachránení. Preto mu o potope, ktorá mala nastať, povedal mnoho rokov vopred a dal mu presné inštrukcie pre stavbu archy. V arche mal Noach zachrániť tiež všetky druhy cicavcov, plazov a vtákov, ktoré by potopu neprežili.

Potopu prežili Noach, jeho manželka a ich traja synovia Šem, Cham a Jafet so svojimi manželkami. Títo ľudia sa stali praotcami nového ľudstva. Noachovi predkovia sa potopy nedožili. Jeho otec Lamech zomrel 5 rokov pred potopou. Noachov starý otec Matuzalem zomrel v roku potopy.   

Toľko hovorí Biblia o tom, kto bol pred globálnou katastrofou zachránený a ako. Ale aj v tomto prípade je nutné rozmýšľať o potope v súvislostiach.

Kto bol Noach, že si vyslúžil v Božích očiach taký extra prístup?

V prvom rade Noach bol Adamita - Adamov potomok. Dokonca bol len tretí v poradí: Adam - Matuzalem - Noach. Adam a Matuzalem boli súčasníci 243 rokov a Matuzalem a Noach boli súčasníci 600 rokov! Takto mohol mať Noach veľmi presné poznatky o tom, kto boli jeho predkovia, odkiaľ pochádza a prečo boli jeho prarodičia vyhnaní na Zem. Vďaka svojmu pôvodu patril k vládnucej elite a teda nebol to žiadny otrhanec, ktorý by behal po zemi vo vrecovine. Určite žil v palácoch, obklopený prepychom. Dôkazom toho je to, že bol schopný postaviť transoceánsku loď. Na takúto stavbu potreboval nesmierne veľa materiálu - kvalitného a drahého materiálu: dobré drevo, ktoré bolo treba na stavbu dopraviť, kilometre lán, tmelu, klincov, nástroje na prácu, ľudí, ktorí robili (jeden človek by nepostavil Titanic ani za celý svoj život). Musel mať dostatok jedla pre svojich pracovníkov, dostatok potravy pre svoju rodinu aj pre zvieratá na ročný pobyt v arche .... Slovom - Noach nemohol byť chudák, ktorý choval možno sto oviec, aby mal z čoho vyžiť. Noach bol mocný muž, jeden z vládcov na Zemi, ale v porovnaní so svojimi príbuznými bol spravodlivý. Zrejme bol schopný triezvo zvážiť, prečo ich Boh z raja musel deportovať a uzavrieť pred nimi možnosť návratu. 

V čom spočívala spravodlivosť Noacha?

Noach pochádzal z pokrvnej línie Seta, tretieho Adamovho syna. Za jeho života začala určitá časť Adamovej rodiny vzývať Boha. To znamená, že sa obrátili na svojho Otca nie s pocitom krivdy, ale pokorne, vedomí si viny svojej rodiny. Noach pravdepodobne chápal viac ako ostatní príslušníci Adamovej rodiny to, čo jeho predkovia urobili v raji. Musel vidieť dopad ich vzbury na život na Zemi: mocenské boje, zneužívanie pôvodných obyvateľov Zeme, ničenie života na zemi, prevádzanie právomocí na satana a jeho uctievanie a ďalšie a ďalšie zločiny, ktorých sa Adamiti dopúšťali. Takých spravodlivých, ako bol Noach, bolo zrejme v Adamovom pokolení málo - dôkazom toho je počet zachránených. A tak aj vďaka Noachovi sa Boh rozhodol, že nevyhladí všetkých Adamitov, ale ponechá jednu rodinu, ktorá si Ho ctí. 

Z nášho dnešného pohľadu by sme mohli spochybňovať Noachovu spravodlivosť. Čítame o ňom:

"A Noach, muž pôdy začal obrábať zem a vysadil vinicu. 21 A pil víno a opil a obnažil sa prostred svojho stánu. 22 A Cham, otec Kanaánov, videl nahotu svojho otca a povedal to svojim dvom bratom vonku. 23 Vtedy vzal Šem a Jafet rúcho, položili ho obaja na svoje plece a išli zadom a prikryli nahotu svojho otca, kým ich tváre boli obrátené nazad, takže nevideli nahoty svojho otca. 24 Keď sa potom prebudil Noach zo svojho vína a dozvedel sa, čo mu urobil jeho mladší syn, 25 povedal: Nech je zlorečený Kanaán; sluhom sluhov bude svojim bratom. 26 A potom povedal: Nech je požehnaný Hospodin Boh Šemov a Kanaán nech mu je sluhom. 27 Nech rozšíri Boh Jafeta a nech býva v stánoch Šemových a Kanaán nech im je sluhom. "  - Genezis 9. kapitola

Ako to, že Boh vidí Noacha spravodlivého, keď sa dokáže tak opiť, že sa obnaží a potom ešte hromží na syna?

Nach prešiel obrovskou traumou. 600 (!) rokov prežil v blahobyte, uprostred kultúry, ktorej pravidlá poznal. Bol obklopený rodinou - aj dobrými aj zlými ľuďmi, ale bola to jeho rodina. Patril medzi high society. Určite mal množstvo sluhov, žil v prepychu s vedomím, že jeho pôvod siaha k svetu, ktorý je pre bežných ľudí nedostupný. A neprešlo ani tak veľa času a on - mocný knieža - musí v prachu sadiť vinicu a obrábať zem, aby sa mohol najesť. Akú budúcnosť majú jeho deti? Všetky možnosti, ktoré mali, aby mohli žiť bez starostí o živobytie, spláchla voda. Noach nemohol vedieť, koľko ľudí ešte potopu prežilo. Možno žil v presvedčení, že zostali len oni. Za takýchto okolností je veľmi pochopiteľné, že si dal viac vína, ako uniesol jeho organizmus.

A čo Chámovo správanie?

Prečo sa Chám posmieval svojmu otcovi? Aj synovia Noacha museli psychicky zvládnuť zánik svojho sveta. Noach bol veriacim človekom - nie v zmysle toho, ako to dnes chápeme. On sa nemusel rozhodovať, či bude veriť v existenciu Boha alebo nie. On vedel, odkiaľ pochádza a vedel, že Boh je Otec celej jeho rodiny. Bol veriaci v zmysle toho, že dôveroval Bohu a Jeho rozhodnutiam. Ale viera sa nededí. Viera je vecou rozhodnutia každého človeka. A z ďalšej histórie vieme, že z troch synov Noacha iba jeden nasledoval vieru svojho otca - Šem. A najviac od nej odbočil Chám. 

Chám musel vidieť realitu: dôvera jeho otca v Boha im zachránila životy. Ale je možné, že tak, ako jeho príbuzní, aj on mal v sebe horkosť na Boha. Musel zničiť jeho svet? Veď Chám mal pred sebou nádherný život: takmer neobmedzené možnosti, dlhovekosť, slobodu v rozhdovaní - mohol robiť, čo si len zmyslel. Pre Cháma bola strata jeho sveta bolestivejšia, ako radosť zo záchrany. Nevážil si svojho otca a tento konflikt asi nebol ich prvý - inak by Noach nereagoval tak osudovo. Zaujímavé je to, že Noach nezlorečil Chámovi, ale jeho synovi - Kanaánovi. Dalo by sa z toho usudzovať, že neúctivý bol (aj) Kanaán a Chám možno len zakrýval konanie svojho syna. Každopádne - Noach určil smer ďalšieho vývoja na tisícročia dopredu. Aj toto je moc Adamitov.

___________________________________________________________________________________________________________________________

Noach dostal od JHVH príkaz, ako a v akom počte má so sebou do lode zobrať zvieratá: "Zo všetkých čistých zvierat vezmi so sebou sedem párov, samca a samicu; z nečistých zvierat po páre, samca a samicu."

Prečo je toto rozdelenie na čisté (košer) a nečisté zvieratá? V súvislosti s týmto sa dočítame zaujímavú správu:

Dr. David Macht, vedec výskumných laboratórií Research Pharmacological Laboratories pri Sinai Hospital v Baltimore v Maryland, zisťoval závislosť medzi hladinou toxicity a čistými a nečistými zvieratami z pohľadu Biblie a zistil, že najmenší podiel toxicity má z dobytka ovca, po nej hovädzí dobytok, koza, jeleň a telce. Pol na pol sa nachádza pes, potom medveď, krysa, brav, mačka, vačica, líška a najhoršie sú na tom zajac, morča, škrečok, veverica a kôň. Jednoznačne z toho vyplýva po porovnaní s biblickým textom, že najnižší podiel toxicity majú zvieratá s rozdelenými kopytami (párnokopytníky) a súčasne prežúvavce a tie s najväčším podielom toxicity majú naopak labky a neprežúvajú, poprípade prežúvajú, ale sú nepárnokopytníky. 

Toxicita dobytka, ktorý súčasne neprežúva a nemá rozoklané kopytá sa vysvetľuje tým, že nakoľko nie sú prežúvavce, potravu fermentujú až v slepom čreve (krava tak robí napr. v sérii svojich žalúdkov a natrávenú ju spätne prežúva), to znamená, že takýto živočích, nakoľko sa slepé črevo nachádza až za tenkým črevom, môže z takto upravenej potravy absorbovať živiny len za využitia kaprofágie, tj. opätovného trávenia výkalov (svojich i cudzích), čím ale dostanú do tela aj iné, škodlivé metabolické produkty. Kaprofágia je typická napr. pre psy, svine, kone, zebry a oslov. Sviňa je naviac ešte aj prenášač trichinózy prenosnej na človeka. Dnes bývajú samozrejme prasnice proti tejto nákaze veterinárne ošetrené.

Zaujímavým príkladom nečistého zvieraťa je ešte ťava, ktorá síce prežúva, ale sa radí do skupiny tzv. mozolochodcov, spolu s lamami. Tvar krviniek cicavcov sú sploštené gule. Ťava má krvinky sploštené ovály, to znamená, že majú iný pomer difúzie plynov. To ťave pomáha prežiť podmienky, v ktorých by iné cicavce umreli v dôsledku nedostatku vody, na zlyhanie krvného obehu. Ťava dokáže recyklovať vodu z ľadvín, čím dokáže vo svojom tele zhromaždiť také množstvo metabolických toxických odpadov, pri ktorom by iný cicavec zomrel. Preto nie je z medicínskeho hľadiska vhodné jesť jej mäso.

Podobný výskum sa robil s rybami a aj s vtáctvom. Výsledky boli opäť v súlade s Bibliou. Najnižší podiel toxicity u rýb mal morský vlk, sleď, šťuka, losos, treska, tuniak, halibut, okúň a pstruh; naopak najvyššiu hladinu toxicity mal žralok, rejnok, štvorzubec,  sumec a úhor. Našiel sa súvis medzi šupinami a plutvami, tak ako uvádza Starý Zákon a môžeme z toho vyvodiť, že ryby, ktoré nemajú šupiny bývajú mäsožravé alebo mrchožravé, takže prijímajú vyšší podiel toxínov. Rybia koža slúži k odstraňovaniu týchto toxínov, čiže ryby ktoré nemajú šupiny majú toxínov veľa a absencia šupín zabezpečuje, že sa ich môžu cez kožu rýchlo zbaviť. Preto vývojom stratili šupiny.

Fytotoxický index vtákov opäť, rovnako ako pri iných zvieratách, súvisí s potravou, ktorú vták konzumuje.

Najmenej toxínov majú holuby, kačice, prepelice, labute, husy, morky, kačice divé a sliepky. Najviac toxínov majú neprekvapivo jastrab, sova, vrana, kaňa.

Hmyz obsahuje veľmi vysoké hladiny toxínov, preto ho zjavne Biblia tiež zakazuje.

Aký z toho vyvodiť záver? Ortodoxný judaizmus nepripúšťa takéto špekulovanie nad Božími príkazmi a zákazmi. Avšak, ja si myslím, že žiadne Božie nariadenie nie je vyslovené pred človekom z rozmaru. A ak aj nie je vysvetlené, má veľmi rozumný dôvod.

zdroj: https://chanele6019.wordpress.com/2014/07/25/kasrut-3-ciset-a-neciste-zvierata-z-pohladu-vedcov/