Pomery v raji pre Adama a Evu boli ideálne. Mali všetko: zaopatrenie, lásku, dokonalé podmienky pre život. Napriek tomu zlyhali. Ako sa to mohlo stať?

V raji boli – a stále sú - dva dôležité stromy:

- strom života

- strom vedenia dobrého a zlého.

Ovocie zo stromu vedenia dobrého a zlého mal Adam zakázané konzumovať. Boh mu povedal:

„... toho dňa, ktorého by si z neho jedol, prepadneš smrti.“

Nebola to vyhrážka, bolo to konštatovanie.

Ten strom tam nebol preto, aby Boh Adama skúšal. Rodičia nedávajú do detských izieb gilotínu, aby vyskúšali svoje deti, či sú poslušné. Oba stromy v raji mali svoje miesto. Len Adam mal dospieť do stavu, keď bude schopný stráviť ich ovocie.

Kým žil Adam v raji sám, nemal problém poslúchnuť tento zákaz. Prijal obmedzenie bez reptania. Možno občas rozmýšľal nad tým, prečo dostal zaracha na ovocie z jedného zo stromov, ale nikdy sa nenačiahol k vetvám zakázaného stromu.

Zmena prišla až s príchodom Evy. Ako neskôr vyplynulo z rozhovoru s hadom, Evu zakázaný strom veľmi zaujímal.

Aby sme mohli – v rámci našich možností – pochopiť, o čo išlo v raji, je treba zistiť čo najviac o týchto dvoch stromoch.

%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%

Prastaré pečatidlá

Prvé kapitoly knihy Genezis rozprávajú o stvorení ľudí a o pokušení, ktoré voviedlo Adama a Evu do hriechu. Boh dal ľuďom usmernenia, ktoré mali zachovávať, a hovoril tiež o následkoch neposlušnosti: „Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (Gn 2,16-17) Genezis taktiež opisuje pokušiteľa, satana, ktorý ovplyvnil Evu a následne aj jej manžela Adama, aby neposlúchli svojho Stvoriteľa. Boh povedal Adamovi a Eve, že zomrú, keď budú jesť zo stromu poznania dobrého a zlého. Pokušiteľ v podobe hada však Eve povedal: „Vôbec nezomriete.“ Preto Eva jedla z tohto veľmi lákavého ovocia a dala aj svojmu manželovi a „aj on jedol“. (Gn 3,1-6) Je toto rozprávanie iba mýtom? Mnohí kritici si to mysleli. Archeológovia však pri odkrývaní pozostatkov najstaršej nám známej civilizácie Sumeru objavili pečať, ktorá zobrazuje tento príbeh z knihy Genezis. Tento nález, zvaný Pečať pokušenia, sa nachádza v zbierkach britského múzea. Ide o tzv. valcovité pečatidlo, valček, ktorým sa do hliny odtláčal obraz. Datovanie pečatidla spadá do tretieho milénia pred naším letopočtom, je teda okolo 5000 rokov staré. Tento artefakt obsahuje takéto vyobrazenie: muž a žena si obzerajú strom a vystierajú ruky k jeho ovociu. Za chrbtom ženskej postavy je vyobrazený had! Podobnosť s biblickým opisom pádu človeka do hriechu je šokujúca. Starí Sumeri museli tento príbeh poznať! Mnohí skeptickí bádatelia považovali príbeh o pokušení prvých ľudí v záhrade Eden a o ich páde do hriechu iba za výmysel židovských pisateľov Biblie. Ďaleko od Izraela sa však našiel dôkaz o existencii tohto príbehu. Tento dôkaz je o tisícky rokov starší ako dátum, ku ktorému kritici priraďujú vznik knihy Genezis. Tento artefakt je jedným z najstarších existujúcich záznamov, ktorý dokazuje, že ľudia mali odpradávna povedomie o tom, čo sa stalo na počiatku ich histórie a že príbeh o Adamovi a Eve nie je iba mýtom, ktorý má svoj pôvod v knihe Genezis.

Existuje však aj iná pečať, ktorá taktiež pochádza zo Sumeru. Dokonca je ešte staršia ako práve spomenutý nález. Pochádza približne z roku 3500 pred n. l. a je uchovávaná v zbierkach Pensylvánskej univerzity. Pečať zobrazuje dve nahé postavy, muža a ženu, ako sa ponížene skláňajú a odchádzajú nasledovaní hadom. Ako keby išlo o udalosti, ktoré nasledovali potom, ako prví ľudia zjedli zakázané ovocie. Je veľmi pravdepodobné, že motív na tejto pečati zobrazuje vyhnanie človeka z raja, opísané v Gn 3,23: „Poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Éden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý.“

zdroj: https://www.milost.sk/logos/clanok/ked-kamene-rozpravaju-ii