Uvedomovali si Adam a Eva čo urobili? Bolo tu varovanie, že ak prekročia Boží zákaz, umrú. Ale v nebi neexistuje smrť – mali predstavu o tom, čo im hrozí?

Z toho, čo nasledovalo, je zjavné, že ich predstava bola iná, ako následná skutočnosť. Ovocie zo stromu poznania dobra a zla okamžite zasiahlo ich vnútro. V Biblii sa píše, že „obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí“. Prečo takáto zmena v pohľade na seba? Veď zrejme ani dovtedy nenosili šaty a nevadilo im to.

Človek je mnohoúrovňová bytosť. Nie sme len telo, ale naša podstata je energetická (viac o tom v knižke LERM - MPO.pdf ). Aj my máme svoje vnútorné nastavenia – podobne ako počítače - ktoré determinujú celú našu bytosť. Kým Adam s Evou žili v poslušnosti voči svojmu Otcovi, ich bytostné nastavenia boli také, ako ich vytvoril Boh. Boli to bytosti svetla – žiarivé a svietiace. Iba také bytosti môžu v nebi žiť. To, že nemajú odev, im nijako nevadilo. O odevoch v nebi sa zmieňuje aj P.Collet vo svojej knižke pat-a-pol-dna-v-nebi/, kde opisuje odev nebešťanov:

„Najednou jsem uviděl, jak po tomto chodníku někdo jde v bílém rouchu. Když jsem tuhle osobu uviděl, tak jsem zapomněl na to zlato a prohlížel jsem si jeho roucho. Říkám tomu roucho, protože celé to bylo z jednoho kusu látky. Ve svém životě jsem nikdy neviděl oblečení tak běloskvoucí jako tohle. Třpytilo se a bylo to jakoby živé a ta bělost jakoby sama o sobě vyzařovala čistotu.“

Pri takomto zaodení nehrozí pocit hanby. Ale nie je to ako na Zemi - nádhera odevov v nebi je daná vnútorným stavom ich nositeľov. Každý vyzerá navonok tak, aký je vo svojom jadre. Preto aj Adam a Eva do svojho pádu nevnímali svoju nahotu, lebo ju prekrývala ich nádhera. Až keď sa rozhodli, že už viac nechcú byť podriadení Bohu, ale budú o sebe rozhodovať bez Neho, zmenilo sa niečo v nich samotných. V ich bytosti sa objavila temnota a zmizla ich sláva. Prestali byť žiarivé bytosti a prvýkrát mali pocit, že sa musia zahaliť. Mali k dispozícii len listy, tak ich použili, aby zakryli svoje genitálie.

Je príznačné, že prvá oblasť, ktorá bola zasiahnutá ich pádom, bola ich sexualita. Ľudia dostali od Stvoriteľa obrovský dar, ktorí nemajú ani anjeli: môžeme privádzať na svet nových ľudí. Je to naša výsada a je to tiež prvý príkaz, ktorý humanoidi dostali: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju!“ (Genezis 1,28) K naplneniu tohto poslania je nevyhnutná sexuálna príťažlivosť. Adam a Eva tento príkaz nedostali – aspoň nie v dobe, keď žili v rajskej záhrade. Keď stratili svoj majestát, samých seba videli inak, ako do toho času. A začali sa hanbiť jeden pred druhým za svoju pohlavnosť.

Ich nedôvera k Bohu a následné odmietnutie poslušnosti voči Nemu sa okamžite objavilo ako smrteľná porucha v ich bytosti. Stratili svoj majestát a prvýkrát v ich existencii zažili pocit hanby. Ale to bol len začiatok.

Najhoršie bolo to, že Boh sa pre nich stal nepriateľom. Už Mu nedokázali či nechceli viac veriť. Vzpurné deti opustili svojho rodiča.

Celá táto tragédia sa neodohrávala niekde v ústraní. Boh musel sledovať celé dianie – veď pred Ním sa nedá ukryť. Ako sa asi cítil? Vytvoril túto dvojicu s veľkou láskou a vkladal do nich obrovskú nádej a oni Ho odmietli. Ako sa cíti rodič, ktorého deti odmietnu a podrazia?

Po konzumácii zakázaného ovocia sa neobjavili hromy a blesky. Boh čakal. Možno dával svojim deťom čas, aby sa spamätali a vyhľadali Ho. Ale nestalo sa tak.

Keď sa Stvoriteľ nedočkal ľútosti, išiel svoje deti vyhľadať. V Biblii čítame:

„Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: Kde si?“

Ale Adam a Eva v tom čase sa už krčili pod stromami a nemali asi v úmysle sa objaviť pred Bohom. Nemohli si dovoliť neodpovedať, tak začali rozhovor, ktorý mal pre nich trpký koniec.

„Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl,“ - odpovedal Adam Bohu.

„Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ - spýtal sa Adama Stvoriteľ. Boh je Boh a musel vedieť o tom, čo Adam urobil. Tak načo tá otázka?

Bola to šanca pre Adama. Ešte stále mohol prísť a priznať sa. Ale Adam sa znovu prejavil ako zbabelec.

„Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol,“ - odpovedal na otázku.

Adam sa skrýval za Evu, ba dokonca horšie: obvinil Boha za to, čo sa stalo. „Veď Ty si mi dal túto ženu!“ - vmietol Mu do tváre.

Ale Boh sa ešte nevzdával. Obrátil sa aj na Evu:

„Čo si to urobila?“

Bola to výčitka a zároveň vyjadrenie sklamania. Eva bola najdokonalejšie stvorenie. Boh ju zrejme miloval viac, ako všetky iné bytosti, ktoré stvoril (napokon inej žene - Márii zveril svojho Syna – Mesiáša, záchrancu Ježiša). Podľa toho, ako k ženám pristupoval Ježiš Kristus vidíme, že Boh mal a má k ženám silnú emočnú väzbu. Evin podraz Ho musel veľmi zraniť. Ale Eva už nebola schopná vnímať ani Jeho bolesť, ani Jeho lásku. Odpovedala Mu podobne, ako Adam:

„Had ma naviedol, tak som jedla.“

Táto odpoveď bola rozhodujúca. Adam a Eva už viac neboli tými bytosťami, ktoré milovali Boha a

pripravovali sa pracovať po Jeho boku. Stali sa z nich vzbúrenci, ktorí už od tej chvíle až do konca sveta budú hľadať vždy len svoje záujmy bez ohľadu na to, koľko zla vyrobia okolo seba.

Boh musel urobiť rozhodnutie. Určite bol sklamaný, ale nezlomil nad svojimi deťmi palicu. Vyriekol nad nimi súd, ale zároveň dal aj nádej.

„Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš,“ - povedal Adamovi.

Dal mu za vinu to, že sa nepostavil proti Eve, keď to všetko ešte mohol stopnúť. A zároveň mu oznamuje, že odteraz sa musí o seba a Evu postarať sám; musí zaobstarať jedlo, bývanie, postarať sa o bezpečie – tak, ako aj iní stvorení ľudia dovtedy.

Eva sa musela ujať svojho poslania ako žena – bude matka a manželka, ktorá bude závisieť od svojho muža:

„Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou.“

Súdu neušiel ani padlý anjel. Boh nad ním vyriekol tento rozsudok:

„Pretože si to urobil, budeš prekliaty, vyvrhnutý spomedzi všetkého dobytka a všetkých divých zvierat. Budeš sa plaziť po bruchu a hltať prach po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“

Nevieme, či Lucifer už pred touto udalosťou vyvíjal aktivity zamerané proti Bohu, ale až teraz nad ním Boh vyriekol súd. Boh využil jeho maskovanie sa do podoby zvieraťa a povedal mu, že už odteraz nebude mať miesto v žiadnom spoločenskom systéme – ani v organizovanom (dobytok ako domáce zviera), ani v neorganizovanom (symbolizovanom divokými zvermi). Ak prijal podobu hada, stane sa bytosťou, ktorá už nikdy nezažije vzlet k výšinám, ale jeho údelom bude život v oblasti temných zákutí existencie, kde takmer nieto života a jeho stravou bude prach – vec, ktorá nemôže uspokojiť hlad, ani nedodá silu, ani život.

Ale najhoršia vec, ktorú diablovi Boh oznámil bolo to, že jeho priateľstvo s Evou sa mu stane osudným. Evin syn – ktorým bol Ježiš Kristus – ho raz zničí.

Po tomto súdnom procese ostávalo už len jedno: vyhostiť Adama a Evu z raja, aby nemohli napáchať ešte väčšie škody.

Adam a Eva prišli na Zem.