Snom snáď každého človeka je dostať sa do raja. Raj v našich predstavách je miesto, kde nie sú každodenné starosti, kde nie je bolesť, choroba ani smrť. Adam a Eva žili v takomto prostredí. Nemuseli ťažko pracovať, aby si zabezpečili jedlo a strechu nad hlavou; nepoznali choroby dokonca ani smrť; stretávali sa s bytosťami, ktoré my dnes zaraďujeme do oblasti nadprirodzena … prečo zlyhali?!

Z nášho pohľadu je nepochopiteľné, prečo títo dvaja riskovali všetko, aby získali niečo domnelé, niečo, čo nemuselo ani existovať. Čo ich viedlo k takémuto osudovému rozhodnutiu?

V náboženských filmoch radi vykresľujú scenáristi Adama a Evu ako otrhancov a zúfalcov – takmer akýchsi neandertálcov. Ale to je obrovská dezinformácia.

Adam a Eva boli majestátni – v plnom význame toho slova. Fyzicky boli dokonalí: nádherné telá bez akejkoľvek poruchy, deformácie, vrások. Najkrajší herci sveta by pri nich vyzerali chatrne a všedne. Žili v prostredí, ktoré je mimo náš vesmír; v prostredí, tvorenom z iného druhu energie a ak anjeli v tomto prostredí majú svetelné telá, zrejme aj Adam s Evou boli prispôsobení tomuto prostrediu a žiarili. Nepotrebovali odev, lebo ich obklopovalo svetlo.

Ich inteligencia musela byť tak vysoká, že ju nemôžeme s ničím na Zemi porovnávať. Komunikovali predsa so Stvoriteľom, s anjelmi; učili sa od nich. Ich vedomosti boli veľmi obsiahle. Nachádzali sa na mieste, z ktorého Stvoriteľ riadi všetky svety.

Čo viedlo našich prarodičov k tomu, že boli ochotní toto všetko zahodiť?

Diabol s nimi musel dlhodobo komunikovať, aby si získal ich dôveru. Vedel, že musí naštrbiť vzťah medzi nimi a Stvoriteľom. Ak by medzi diablom a ľuďmi v nebi prebehol iba ten jeden rozhovor, ktorý ich priviedol k pádu, je málo pravdepodobné, že by sa Adam a Eva nechali takto hlúpo podviesť. Skôr to vyzerá tak, že zaznamenaný rozhovor bol ten osudový, posledný, ktorý v raji medzi nimi prebehol.

Evu muselo ovocie zakázaného stromu fascinovať. Asi mala vychodený okolo tohto stromu chodník a často uvažovala nad tým, čo by mohla získať, keby jedla z jeho ovocia. O tom, ako uvažovala, aké túžby v sebe nosila, sa môžeme dozvedieť len z jej dialógu s Luciferom.

- Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady? - spýtal sa jej satan.

Otázka bola cielená. Diabol vedel, že Boží zákaz znel inak, ale čakal, ako Eva zareaguje. Keby povedala: „Nie je pravda, čo hovoríš!“ - asi by sa musel stiahnuť a počkať na lepšiu príležitosť. Ale Eva zareagovala tak, ako to satan očakával.

- Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli.

Eva nepovedala pravdu. Boh nepovedal, že sa ovocia nesmú ani dotknúť. Dotyk by nepriniesol smrť pre Adama a Evu.

Prečo Eva toto povedala?

V mysli sa musela veľa zaoberať Božím zákazom. Pre ňu a Adama bol Boh otec – On bol pre nich jediná bytosť, ktorú poznali ako svojho rodiča. Eva sa zrejme musela vnútorne vysporiadavať s tým, že ich otec im niečo zakazuje. Diabol asi postrehol tento jej postoj narastajúcej nedôvery a vsadil naň:

- Nie, určite nezomriete! Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo,- týmto tvrdením hodil diabol udicu a čakal, či sa Eva chytí.

Eva už prekročila deliacu čiaru medzi oddanosťou a nedôverou k nebeskému otcovi vtedy, keď sa pustila do rozhovoru, ktorý spochybňoval dobrý úmysel zo strany Stvoriteľa. To, čo jej teraz povedal rebelujúci anjel, jej začalo dávať zmysel. Pre čo iné by im ich otec zakázal konzumovať toto ovocie, ak nie pre to, aby sa Mu nevyrovnali a On mohol ostať ako jediný, ktorý má tú obrovskú moc ovládať ako dobro tak aj zlo?

Zaujímavé, že Adam sa nezúčastňoval tohto rozhovoru. Bol zrejme prítomný, ale len nečinne sledoval, čo sa deje. Mohol zakročiť a stopnúť dialóg – ale to neurobil. Buď mal tiež pochybnosti o dobrých úmysloch Stvoriteľa, alebo natoľko dôveroval Evinmu úsudku, že rozhodovanie prenechal na ňu. Aj v jednom aj v druhom prípade bolo jeho konanie neodpustiteľné. Zákaz konzumácie ovocia zo stromu poznania dobra a zla dostal on – Eva vtedy ešte neexistovala. Dokonca aj dozor nad rajskou záhradou bol zverený jemu. Bolo v jeho právomoci diabla vykázať zo záhrady a viac sa s ním nekontaktovať. Ale Adam len trpne sledoval, čo sa deje.

Eva rozmýšľala nad diablovými slovami. Stála zrejme pod zapovedaným stromom a zvažovala počuté. Teraz má možnosť vziať svoj život do vlastných rúk a vymaniť sa z područia otca. Ak sa stane takým ako je Boh, bude svojmu otcovi rovnoprávnym partnerom a viac už nebude závislá od Jeho rozhodnutí.

Eva musela vedieť, kto je Boh – Zdroj všetkého života, Tvorca všetkého, čo existuje - a bolo lákavé stať sa tak mocným, ako je On. Bola tu síce hrozba smrti, ale Eva si možno myslela, že keď sa stane tak mocnou bytosťou, aby mohla konkurovať Bohu, zvládne vyriešiť aj tento problém.

Jej rozhodovanie trvalo nejakú chvíľu. Satan čakal s napätím, k čomu sa prikloní a Adam – ten ju asi len mlčky sledoval. Až kým sa Eva nenačiahla po ovocí stromu poznania dobra a zla. A aby v tom nebola sama, ponúkla aj Adama.

A diabol si spokojne mädlil ruky. Dosiahol, čo chcel a teraz mu stačilo už len očakávať na výsledok.