Strom života
Prvá zmienka o tomto strome sa nachádza v knihe Genezis 2,9:
„Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.“
O dôsledkoch konzumácie ovocia z tohto stromu sa zmieňuje Stvoriteľ v súvislosti s pádom Adama a Evy:
„Potom Hospodin, Boh, povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky!“ - Genezis 3,22
Ovocie zo stromu života dáva tomu, kto sa ním nasýti, večný život.
Ďalšia zmienka o tomto strome je v poslednej knihe Biblie – v Zjavení Jána 2,7, kde čítame slová Božieho Syna:
„Tomu, kto víťazí, dám jesť z dreva života, ktoré je prostred raja Božieho.“
A v tej istej knihe je ešte raz spomenutý strom života – Zjavenie 22,2:
„Prostred jeho ulice, prostred ulice mesta, a z jednej i z druhej strany rieky bolo drevo života, ktoré rodí dvanástoré ovocie a vydáva svoje ovocie každý mesiac. A lístie dreva je na službu národom.“
Strom života v raji tam bol preto, aby Adam a Eva boli schopní žiť večne. Pokiaľ boli v raji, smrť im nehrozila – v nebi smrť nemá miesto. Ale oni boli stvorení pre to, aby účinkovali v našom vesmíre, kde sa umiera. Je pravdepodobné, že keby išlo všetko podľa plánu, pred ich odchodom z raja do nášho časopriestoru by boli konzumovali ovocie zo stromu života a nehrozila by im smrť. Podobne ako keď idú ľudia na nejaké misie do zaostalých zemí a musia absolvovať povinné očkovania.
Ale aký mohol byť účel stromu poznania dobra a zla?
Strom poznania dobra a zla
O tomto strome počujeme veľmi málo výkladov zo strany teológov. Väčšinou sú to len filozofické úvahy o protiklade dobra a zla. Ale ovocie tohto stromu malo – a má – veľmi silný účinok.
Ľudia na Zemi dobre poznajú nerozlučné protiklady dobro-zlo. Vo svojom živote každý človek triedi udalosti, javy, veci, vzťahy podľa toho, či sú dobré alebo zlé. Ale takéto delenie nikdy nie je objektívne; niečo, čo je pre jedného človeka – alebo skupinu ľudí – dobré, môže byť pre iných veľmi zlé.
Čo teda spôsobuje ovocie zo stromu poznania doba a zla?
Náboženskí učitelia nás učia, že Boh je láska a Boh je dobrý. Ale v texte proroka Izaiáša čítame:
„Ja som Hospodin, a niet viacej nikoho; ja, ktorý formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím pokoj a tvorím zlo, ja Hospodin činím to všetko!“ - Izaiáš 45,7
Je Boh dobrý, ak On je Ten, kto vytvára zlo?
Boh – JHVH – je jediný, kto je schopný pracovať s dobrom aj so zlom bez toho, aby tým niekoho nespravodlivo alebo nechtiac poškodil. Ľudia to nedokážu. Nie je jediná oblasť v našom živote, ktorá aj keď priniesla dobro, zároveň by nepriniesla aj zlo:
- všetky technické objavy, ktoré nám pomáhajú napredovať, druhotne poškodzujú Zem, ničia chudobné národy, likvidujú živočíšne a rastlinné druhy,
- naša „dobročinnosť“ umožňuje, aby do zaostalých krajín bola zavlečená kriminalita, čierny obchod, ešte väčšia chudoba …
- farmaceutické prípravky, ktoré nám predlžujú život, zároveň ničia prírodné prostredie, ničia aj nás samotných a naše deti, zamorujeme nimi organizmus úžitkových zvierat, vďaka antibiotikám vznikajú nebezpečné baktérie, odolné voči našim snahám o ich likvidáciu …
Toto sú len niektoré oblasti, v ktorých sa snažíme o „dobro“, ale zároveň spôsobujeme aj„zlo“. V Biblii je napísané:
„Všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti“ - Genezis 8,21
„ … srdce synov človeka je plné zlého, a šialenstvo je v ich srdci, kým len žijú“ - Kazateľ 9,3
„Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky“ - Marek 7,21
„A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ - Ján 3,19
My – ľudia na Zemi – sme zlí. Každý náš dobrý skutok či úmysel prináša so sebou aj zlé javy. Jedine JHVH – Boh je schopný konať dobro aj zlo bez toho, aby výsledok dopadol jednoznačne. A zrejme tomuto účelu v prípade Adama mal slúžiť strom poznania dobra a zla.
Keby bol Adam čakal na dobu, keď môže na pokyn Stvoriteľa siahnuť po zakázanom ovocí, bol by ako Boh. Dokázal by uvažovať a konať v kategórii dobra a zla bez toho, aby výsledok bol zmätočný. Získal by tým slobodu a obrovskú moc zasahovať do udalostí a diania v tých sférach, ktoré by mal vo svojej právomoci. Len – mal počkať, kým vnútorne dospeje do takej úrovne svojej existencie, keď ho toto ovocie nezničí, ale ho posunie dopredu.
Tieto dva stromy boli pre splnenie Adamovho a Evinho poslania kľúčové. Jeden im zaručoval moc a druhý večnosť. Len museli mať na pamäti to, že ak predčasne siahnu po ovocí prvého stromu, zničí ich to.