Noach sa nalodil - s rodinou a so zvieratami. A potom nastal príval vôd. 

Odkiaľ sa vzalo toľko vody? Je to vôbec reálne?

Nedávno sa objavila v médiách správa:

"Obrovský oceán pod povrchom Zeme

Asi pred tromi rokmi vedci oznámili, že podľa ich prieskumných vrtov pravdepodobne našli obrovský oceán nachádzajúci sa v hĺbke asi 660 km pod zemským povrchom. Tento objav otvoril hneď niekoľko otázok a to o vzniku svetového oceánu, ale aj o tom, ako sa obrovské množstvo vody pod zemský povrch dostalo. Obrovský potenciálny oceán pod zemským povrchom má údajne toľko vody, že by dokázal naplniť všetky oceány na povrchu Zeme a to hneď 3-krát. "

Takže vody je dosť. Pred a v priebehu potopy muselo dôjsť k obrovským zemetraseniam, posunom pôdy a podobným hrozivým javom a následkom bolo uvoľnenie obrovského množstva vody spod zeme. V Biblii sa ešte píše, že vody padali aj zhora. Muselo dôjsť k nejakej klimatickej katastrofe, vďaka ktorej sa uvoľnili obrovské kvantá vôd a dopadli na povrch Zeme. Celá táto hrôza trvala štyridsať dní a nocí. 

Najprv boli zaplavené nižšie položené oblasti. Všetko mizlo pod vodami: obydlia, mestá, paláce, záhrady, polia, lesy - všetko hynulo pod vodami. Zvieratá a ľudia sa snažili ujsť pred ničivým prívalom do vyššie položených oblastí, ale príval vôd neustával a hnal ich vyššie a vyššie, až už nebolo kam ísť. Ľudia aj zvieratá umierali v boji o život. Už nikto sa neposmieval "bláznivému" Noachovi. Vtedajšia civilizácia pochopila, že prišiel jej koniec. 

Noach v korábe nevedel presne, čo sa vonku deje. Cítili, ako ich voda nadvihuje a začali sa pohupovať na vlnách. Možno počuli krik umierajúcich, ale nebolo v ich moci pomôcť im. Mohli len čakať a veriť slovám svojho Otca. Pravdepodobne netušili, aká rozsiahla a ničivá sila pustoší ich svet. 

Po štyridsiatich dňoch ustal príval vôd a koráb sa bezmocne pohupoval na vlnách. Podľa biblickej správy trvalo rok, kým vody opadli. Svet spred potopy zanikol. Zahynuli Adamiti s výnimkou Noacha, zanikli veľké ríše, zahynulo nesmierne množstvo živočíchov aj ľudí a pod obrovským tlakom vôd sa z ich tiel vytvorili ložiská ropy. Zem sa očistila - na chvíľu.

Objav Grahama Pearsona

Expert na diamanty, Graham Pearson, z University of Alberta pri svojom hľadaní týchto drahých kameňov v Brazílii narazil na asi trojmilimetrový hnedý diamant. Na prvý pohľad takmer bezcenný kameň však obsahoval v sebe uväznený tzv. ringwoodit, čo je olivín vystavený vysokému tlaku a teplotám. Olivín sa bežne nachádza napríklad v meteoritoch, bol vytvorený aj v laboratórnych podmienkach, no nájsť ho vo voľnej prírode je unikát.

Zvláštnosťou tohto silne stlačeného olivínu je, že obsahuje asi 1,5% vody. Táto sa do neho nejakým spôsobom musela dostať. Po analýzach sa vedci domnievajú, že hlboko pod povrchom Zeme sa musí nachádzať voda, a to skutočne veľké množstvo. Na základe analýz sa vyjadril ďalší odborník, Hans Keppler z Nemeckej Bayereuth univerzity, že zásoba vody v útrobách Zeme by mohla byť veľká ako všetky oceány na povrchu dohromady. Článok o náleze bol publikovaný v magazíne Nature.

Ringwoodit pochádza z hĺbok zemskej kôry približne 410km až 660km, nazývanej aj prechodná zóna, kde sa teraz predpokladá aj obrovský oceán vody. Nad ňou je vrchný plášť siahajúci od 100km do približne 410km hĺbky, kôra potom tvorí najvrchnejších 100km zemského povrchu. Stlačený olivín do podoby ringwoodit-u uväznený spolu s vodou v diamate sa na povrch dostal zrejme rýchlou sopečnou erupciou.

Len náhodou sa Pearsonovi podarilo analyzovať stlačený olivín skôr, než sa bez vplyvu vysokého tlaku premenil späť do svojej pôvodnej formy. Vďaka týmto náhodám tak teraz vieme, že stovky kilometrov pod povrchom sú zrejme ešte ďalšie, obrovské zásoby vody s objemom ako majú všetky povrchové oceány dokopy.

 

Správa Stevea Jacobsena

Skupine odborníkov pod vedením Stevea Jacobsena z Univerzity v Illinois sa podarilo dokázať hypotézu, s ktorou vedci pracovali už dlhšiu dobu.

Podľa nej sa skrýva obrovské množstvo vody v horúcom zemskom plášti - na rozhraní medzi jeho vrchnou a spodnou časťou v hĺbke okolo 600 kilometrov pod povrchom planéty. Voda sa tam nachádza vo vrstvách minerálu ringwoodit, čo je forma olivínu, ktorý kvôli vysokému tlaku a teplote vo veľkých hĺbkach mení svoju kryštalickú štruktúru.

Jacobsenov tím skúmal pomocou 2000 seizmografov seizmické vlny počas 500 zemetrasení. Z meraní rýchlosti týchto vĺn v najrôznejších hĺbkach vedci odvodili typy hornín, ktorými tieto vlny prešli. Vodu odhalili na základe toho, že voda vlny výrazne spomaľuje. Výskum bol zatiaľ obmedzený len na priestor Spojených štátov.

Nový objav je významný hlavne kvôli teóriám, ktoré sa snažia načrtnúť, ako sa vôbec na Zem voda dostala. Niektorí geológovia sa domnievali, že voda sa na planétu mohla dostať napríklad po náraze komét, teraz sa ale zdá pravdepodobnejšie, že voda na povrch prenikla z hlbín Zeme. 

„Myslím, že tu konečne máme dôkaz o vodnom cykle na planéte, ktorý môže pomôcť vysvetliť, prečo je na povrchu Zeme tak veľké množstvo tekutej vody. Vedci hľadali vodu hlboko pod povrchom desiatky rokov," povedal Jacobsen.