Noach postavil archu - obrovskú loď, ktorá je aj na dnešné pomery veľká. Podľa Božieho príkazu mal Noach postaviť archu o rozmeroch 300 x 50 x 30 lakťov, t. j. približne 150 × 25 × 15 m, za predpokladu, že dĺžka lakťa činila asi pol metra (pomer dĺžky a šírky bol 6:1, čo sa používa pri stavbe lodí dodnes). Celkový objem bol asi 40 000 metrov kubických. Podľa odhadov by také plavidlo malo podobný výtlak ako Titanic (dlhý 269m). Vnútri bola archa rozdelená na tri podlažia, takže celková podlahová plocha bola asi 8 900 m². Pod okrajom strechy bolo okno pre zaistenie svetla a vetrania a v boku archy boli dvere.

Archa bola postavená z cyprusového dreva, resp. z dreva „stromu gofer“, a znútra i zvonka bola natretá smolou (živicou), aby neprepúšťala vodu. Strom gofer (alebo „živicový strom“), ktorý je veľmi vhodný na stavbu lodí, pretože je odolný voči vode i hnilobe. 

Stavať niečo takéto bola obrovská práca. Každý kus dreva musel byť dokonale opracovaný a osadený na svoje miesto, aby loď bola schopná odolávať obrovskému tlaku vody a vlnobitiu. A tiež všetky kóje pre zvieratá museli byť dokonale zaistené, pevné a bezpečne uzavierateľné. Nemohlo sa stať, že by sa nejaké dravce alebo veľké zvieratá uvoľnili - potom by sa asi nezachránil ani Noach. 

Je veľmi pravdepodobné, že keď Noach začal stavbu lode, po nejakom čase sa stal predmetom posmechu svojich príbuzných. Adamiti sa cítili byť bohmi - čo by ich mohlo ohroziť? Aj dnešní ľudia sú arogantní. Napriek tomu, že nenávratne ničíme životné formy na Zemi, žijeme v blahobyte (biela rasa) na úkor iných národov, ničíme svoje životné prostredie - stále máme pocit, že máme na toto konanie právo a nič nás nemôže ohroziť. Zrejme v podobnom sebaklame žili aj Adamiti pred potopou. Noach bol v očiach svojich príbuzných úbožiak, ktorý prepadol šialenstvu.

Ale Boh to videl inak.

Keď vyzval Noacha, aby začal stavať koráb, bolo rozhodnuté. A aj keď trvalo ešte nejaký čas, kým sa koráb dokončil, rozhodnutie eliminovať zlo sa nezmenilo. Život ešte chvíľu bežal ďalej v zabehnutých koľajach a nikto netušil, čo prichádza. 

Keď bola loď dokončená, Boh nakázal Noachovi a jeho rodine, aby sa nalodili. Do korábu vošli aj zvieratá - Boh vie, ako - a dvere sa zavreli. Zvonka. Ako v dobrom horore. Teraz už sedel Noach s rodinou a množstvom zvierat v korábe a nestávalo im iné, len čakať. 

Keď sa za nimi zavreli dvere na boku lode - ako je napísané: "JHVH zavrel za ním (Noachom)", určite boli napätí a plní očakávania. Teraz to príde! Nemohli ani tušiť, čo by sa malo udiať, ale s určitosťou očakávali niečo veľké a zlé. 

Biblia len konštatuje:

"V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti, a otvorili sa prieduchy nebies.  A bol príval na zemi štyridsať dní a štyridsať nocí." (Genezis 7,11-12)

To bola chvíľa, kedy posmievači zmĺkli. Mnohí pochopili, že jediná záchrana pre nich je archa. Keby sa teraz našla zachovalá archa, určite by sme na nej objavili dôkazy o pokusy dostať sa dovnútra.