Adam a Eva prišli na Zem do cudzieho prostredia. Neboli naučení bojovať o svoje prežitie. Učili sa postarať sa o seba a neskôr aj o svoje deti. Prežili obrovské straty – prišli o dvoch synov. Obyvatelia krajiny, kde sa usídlili, ich brali nepriateľsky. Ale aj keď títo ľudia prišli z raja, neboli to anjeli. V dôsledku svojho rozhodnutia postaviť sa proti Bohu sa pretvorili vo veľmi zlé bytosti.
Keď už definitívne stratili nádej, že sa vrátia späť do raja, Adam s Evou museli začať rozmýšľať, ako si zariadiť život na Zemi. Z čoho mohli vychádzať?
- inteligenciou a vedomosťami ďaleko prevyšovali obyvateľov krajiny, kde žili,
- mali po boku spoločníka z raja – diabla; z neskoršej histórie môžeme dedukovať, že ich dobrý vzťah pokračoval aj po vyhnaní z raja,
- ich telá sa stále regenerovali a kým pri vonkajších národoch sa striedali generácie, Adamiti stále žili a množili sa.
Ak my sme dokázali využívať iné rasy a národy pre svoj prospech, nie je ťažké predstaviť si, ako sa Adam a Eva zachovali. Aj keď prišli o svojich prvých dvoch synov, neskôr sa im narodil tretí syn Set a po ňom prišli ďalšie deti – synovia aj dcéry. Je pravdepodobné, že keď sa už Adamova rodina cítila dostatočne silná, začala rozmýšľať o tom, ako si zabezpečiť pohodlný a bezstarostný život. Ich rodinné sídlo bolo pravdepodobne neprístupné pre pozemšťanov – o tom hovoria aj staroveké mýty: bohovia bývali na miestach, ktoré boli pre bežných ľudí nedostupné.
Ako asi vnímali Adamitov pôvodní obyvatelia?
Ako by sme sa my pozerali na bytosti, ktoré by sa tu jedného dňa objavili bez toho, aby sme mali šajn o tom, odkiaľ sú? A navyše by nás vysoko prevyšovali intelektom, vedomosťami, schopnosťami a prakticky by žili večne! V dnešnej dobe by sme ich asi pochytali, uväznili a skúmali, ale pred takými sto rokmi by sme z nich mali panický strach. Asi podobný strach prežívali z prítomnosti Adamitov aj obyvatelia zeme. A ľudí, ktorí žijú v strachu, je ľahké si zotročiť.
História z obdobia spred 5 000 – 5 800 rokov svedčí o tom, že takmer súčasne – v rozpätí niekoľko sto rokov – došlo na rôznych miestach v Ázii, Európe a severnej Afrike ku vzniku civilizácií, ktoré sa veľmi rýchlo rozmohli:
- v Mezopotámii sa na konci 4. tisícročia p.n.l. objavili Sumeri – príslušníci bielej rasy a vyrástli v tomto regióne najstaršie známe civilizácie, ako je Starobabylonská ríša, ktorej v 17. alebo 18. storočí p.n.l. vládol Chammurabi,
- k najstarším kolískam našej civilizácie patrí tiež Egypt. Okolo roku 3000 p.n.l. faraón Menes (Meni) zjednotil Horný a Dolný Egypt a stal sa 1. panovníkom 1. dynastie,
- grécka kultúra má svoje začiatky na Kykladách, súostroví na juhozápade Egejského mora pri juhovýchodnom pobreží Grécka, kde sa od začiatku 3. tisícročia p.n.l. datuje doba bronzová,
- na území dnešnej Indie pred asi 3200 rokmi vznikla harappská kultúra, ktorej centrami boli mestá Harappa a Mohendžo-Dáro.
Tieto ríše boli najväčšie v tej dobe. Máme o nich málo poznatkov, ale to, čo sa nám podarilo vydolovať zo studnice času o týchto kultúrach, veľa napovedá. Je zaujímavé už len to, že vznikli súčasne v rozpätí niekoľko sto rokov. Zodpovedá to času, kedy sa Adamiti natoľko rozrástli, že boli schopní ovládnuť a podrobiť si obyvateľov týchto oblastí a začať si budovať svoje impériá. Stali sa z nich vládcovia a kňazi – elita spoločnosti.