Adam a Eva  prišli na Zem do cudzieho prostredia. Neboli naučení bojovať o svoje prežitie. Učili sa postarať sa o seba a neskôr aj o svoje deti. Prežili obrovské straty – prišli o dvoch synov. Obyvatelia krajiny, kde sa usídlili, ich brali nepriateľsky. Ale aj keď títo ľudia prišli z raja, neboli to anjeli. V dôsledku svojho rozhodnutia postaviť sa proti Bohu sa pretvorili vo veľmi zlé bytosti.

Keď už definitívne stratili nádej, že sa vrátia späť do raja, Adam s Evou museli začať rozmýšľať, ako si zariadiť život na Zemi. Z čoho mohli vychádzať?

  •  inteligenciou a vedomosťami ďaleko prevyšovali obyvateľov krajiny, kde žili,
  •  mali po boku spoločníka z raja – diabla; z neskoršej histórie môžeme dedukovať, že ich dobrý vzťah pokračoval aj po vyhnaní z raja,
  •  ich telá sa stále regenerovali a kým pri vonkajších národoch sa striedali generácie, Adamiti stále žili a množili sa.

Ak my sme dokázali využívať iné rasy a národy pre svoj prospech, nie je ťažké predstaviť si, ako sa Adam a Eva zachovali. Aj keď prišli o svojich prvých dvoch synov, neskôr sa im narodil tretí syn Set a po ňom prišli ďalšie deti – synovia aj dcéry. Je pravdepodobné, že keď sa už Adamova rodina cítila dostatočne silná, začala rozmýšľať o tom, ako si zabezpečiť pohodlný a bezstarostný život. Ich rodinné sídlo bolo pravdepodobne neprístupné pre pozemšťanov – o tom hovoria aj staroveké mýty: bohovia bývali na miestach, ktoré boli pre bežných ľudí nedostupné.
 

Ako asi vnímali Adamitov pôvodní obyvatelia?
Ako by sme sa my pozerali na bytosti, ktoré by sa tu jedného dňa objavili bez toho, aby sme mali šajn o tom, odkiaľ sú? A navyše by nás vysoko prevyšovali intelektom, vedomosťami, schopnosťami a prakticky by žili večne! V dnešnej dobe by sme ich asi pochytali, uväznili a skúmali, ale pred takými sto rokmi by sme z nich mali panický strach. Asi podobný strach prežívali z prítomnosti Adamitov aj obyvatelia zeme. A ľudí, ktorí žijú v strachu, je ľahké si zotročiť.

História z obdobia spred 5 000 – 5 800 rokov svedčí o tom, že takmer súčasne – v rozpätí niekoľko sto rokov – došlo na rôznych miestach v Ázii, Európe a severnej Afrike ku vzniku civilizácií, ktoré sa veľmi rýchlo rozmohli:

- v Mezopotámii sa na konci 4. tisícročia p.n.l. objavili Sumeri – príslušníci bielej rasy a vyrástli v tomto regióne najstaršie známe civilizácie, ako je Starobabylonská ríša, ktorej v 17. alebo 18. storočí p.n.l. vládol Chammurabi,

- k najstarším kolískam našej civilizácie patrí tiež Egypt. Okolo roku 3000 p.n.l. faraón Menes (Meni) zjednotil Horný a Dolný Egypt a stal sa 1. panovníkom 1. dynastie,

- grécka kultúra má svoje začiatky na Kykladách, súostroví na juhozápade Egejského mora pri juhovýchodnom pobreží Grécka, kde sa od začiatku 3. tisícročia p.n.l. datuje doba bronzová,

- na území dnešnej Indie pred asi 3200 rokmi vznikla harappská kultúra, ktorej centrami boli mestá Harappa a Mohendžo-Dáro.

 

Tieto ríše boli najväčšie v tej dobe. Máme o nich málo poznatkov, ale to, čo sa nám podarilo vydolovať zo studnice času o týchto kultúrach, veľa napovedá. Je zaujímavé už len to, že vznikli súčasne v rozpätí niekoľko sto rokov. Zodpovedá to času, kedy sa Adamiti natoľko rozrástli, že boli schopní ovládnuť a podrobiť si obyvateľov týchto oblastí a začať si budovať svoje impériá. Stali sa z nich vládcovia a kňazi – elita spoločnosti. 

Zhrnutie

Objavenie sa a charakteristika starovekých ríš

22.02.2017 12:43
ríša Približný vznik Čo vieme Grécko 3000 p.n.l. Založené kráľom Minom, vyspelá architektúra, nádherné umelecké diela, vlastné písmo Mohendžo-Daro, Harappa 2. polovica 4. tisícročia...

Aké staré sú pyramídy ?

16.08.2017 12:37
Pyramídy v Gize boli postavené v treťom tisícročí pred našim letopočtom ako hrobky pre kráľov. Ich približný vek je známy z viacerých záznamov uvedených v legendách o vládnutí kráľov. Avšak ich doterajší predpokladaný vek bol určovaný s presnosťou na storočia. Owen Gingerich z...

Vznik starovekých ríš

Grécko

22.02.2017 11:05
Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín. Rodiskom tejto najstaršej známej európskej civilizácie v oblasti Egejského mora vyše pred 4000 rokmi bol ostrov Kréta. Najstaršie grécke dejiny delíme na: - ostrovné obdobie - kykladská kultúra ( 3000 p.n.l. ) - minojské obdobie ( 2800 – 1100 p.n.l ) Kykladská kultúra Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v...

India

21.02.2017 14:35
Harappská kultúra alebo harappská civilizácia bola staroveká kultúra nachádzajúca sa v povodí rieky Indus, prvá známa mestská kultúra na Indickom polostrove. Zaberala veľkú časť dnešného Pakistanu a severozápadnú Indiu, niektoré pozostatky harappskej kultúry však boli objavené aj v ďalších oblastiach. Začiatky harappskej kultúry siahajú do 2. polovice 4. tisícročia pred Kr. Hlavnými centrami...

Staroveký Egypt

21.02.2017 12:01
   Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky Níl, približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej Egyptskej arabskej republiky. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 p.n.l. politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi. Dejiny Egypta sú rozčlenené do niekoľkých historických...

Staroveká Mezopotámia

18.02.2017 14:19
Starovekú Mezopotámiu obývali Sumeri alebo Sumerovia - etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylonii, asi najneskôr od konca 4. tisícročia pred Kr. do začiatku 2. storočia pred Kr. Etnicko-geografické označenie pre oblasť nimi osídlenú (teda prevažne pre južnú Babyloniu) znie Sumer. Sumer nie je názov štátu. Slovo Sumer (staršou...