Aké staré sú pyramídy ?

16.08.2017 12:37

Pyramídy v Gize boli postavené v treťom tisícročí pred našim letopočtom ako hrobky pre kráľov. Ich približný vek je známy z viacerých záznamov uvedených v legendách o vládnutí kráľov. Avšak ich doterajší predpokladaný vek bol určovaný s presnosťou na storočia.

Owen Gingerich z Harvard-Smithsonianskeho centra pre astrofyziku v meste Cambridge, Massachusetts tvrdí, že našiel geniálne riešenie dlhotrvajúcej záhady ohľadom obdobia egyptskej starej ríše. Starovekí Egypťania podľa neho používali dve jasné hviezdy v súhvezdiach Veľký Voz a Malý Voz na presné určenie severo-južného smeru pyramíd.

Hrobky sú orientované severo-južne s presnosťou 0,05 stupňa. V súčasnosti môžete uvedený smer získať nasmerovaním strany na Polárku, ktorá je orientovaná presne na sever. Avšak výkyv v rotácii osi Zeme spôsobuje, že pozície hviezd sa v čase menia.

V treťom tisícročí pred našim letopočtom nebola presne na severe žiadna hviezda. Na druhej strane všetky hviezdy severnej hviezdnej oblohy rotovali okolo imaginárneho bodu označujúceho severný pól. Experti predpokladajú, že starovekí Egypťania pravdepodobne pozorovali tento imaginárny bod, okolo ktorého rotovali všetky hviezdy severnej hviezdnej oblohy a pyramídy nasmerovali podľa tohoto bodu. Alternatívne mohli určiť sever aj podľa sledovania dráhy Slnka. Každopádne, akékoľvek vtedajšie pozorovanie dávalo približne rovnako presné výsledky.

Avšak podľa Kate Spence z Cambridgskej univerzity nebola presnosť konštantná. Presnosť sa postupne zlepšovala až do obdobia budovania Veľkej pyramídy, no neskoršie sa už zhoršovala. Toto dáva význam vtedy, ak architekti skoršieho obdobia využívali polohu nie jednej hviezdy ale dvoch (Mizar v súhvezdí Veľký Voz a  Kochab v súhvezdí Malý Voz. Pomocou moderných počítačov bolo možné zobraziť polohu hviezd a súhvezdí v predmetnom období a keď sa uvedené hviezdy nachádzali presne pod sebou, vtedy ich poloha ukazovala "vtedajší" severný smer. Avšak podľa výpočtov línia spájajúca Mizar a Kochab smerovala presne na sever v danom období len v roku 2467 pred našim letopočtom. Toto môže byť zdôvodnením postupného spresňovania severo-južnej orientácie a jeho následného zhoršovania.

Ak má Kate Spence pravdu, je v súčasnosti možné využiť astronomické záznamy na spresnenie veku pyramíd na +/- 5 rokov. Napríklad, stavba Veľkej pyramídy v Gize začala medzi rokmi 2485 a 2475 pred našim letopočtom.


zdroj: http://svetzahad.webnode.sk

Pyramídy v Číne

V provincii Shaanxi v Číně jsou obrovské pyramidy.

Jejich tvar připomíná pyramidy amerických Mayů. 

 

Odhaduje se, že většina čínských pyramid je stará od 2500 do 3500 let, což by znamenalo, že jsou zhruba stejně staré jako slavné starověké egyptské pyramidy. Je také možné, že některé z nich jsou mnohem starší.

Nejvyšší známá pyramida je Cheopsova pyramida v údolí faraonů - 148 metrů.

Ale v odborné literatuře existují zmínky o gigantické Bílé pyramidě v Číně, která daleko převyšuje všechny nejvyšší pyramidy v Egyptě a Latinské Americe.

První zprávy o "bílé pyramidě" se svět dozvěděl v roce 1912.

V tu dobu, dva obchodníci, Fred Meyer Schrader a Oscar Maman, cestovali za obchodem po čínské provincii Shaanxi.

Projeli oblastí, která leží 60 kilometrů jihozápadně od Xi'an.

V horách Kin-Lin – siang viděli pyramidu, vysokou 300 metrů s širokou platformou na vrcholu.

Ve svém deníku Maman a Schrader napsali: "Pohled nás šokoval ještě víc, než kdybychom je našli v poušti. Ale ony (pyramidy) se nachází nějakým způsobem před očima celého světa, a v západních zemích o nich nic nevíme."

Němec Hartwig Hausdorf a jeho přítel, Rakušan Peter Krassa, zabývající se výzkumem záhadných fenoménů naší planety, dostali jako první od čínských orgánů povolení projet zakázané oblasti provincie Šen-si a udělat foto a videa.

Viděli desítky pyramid, některé z nich se zdály zvláště zajímavé.

Jedna pyramida nedaleko města Xian je je nápadně podobná tvarem a velikostí pyramidě Slunce v Teotihuacanu v Mexiku.

Jedna velká pyramida se liší od všech ostatních, a to nejen co do velikosti, ale i pozůstatky zbarvení. Jižní strana pyramidy byla malována červeně, šedou východní část, modrou severní strana, a západní strana svítila oslňující bělostí. Číňané tvrdí, že vrchol pyramidy byla pokryt zlatem, a znamenal "střed světa".

Během druhé světové války pilot US Air Force James Gaussman vyfotografoval ze vzduchu obrovskou pyramidu v centrální Číně poblíž města Xi'an.

Pilot ukázal fotografii svým nadřízeným, ale tento dokument se nadlouho ztratil někde v archivu.

Pilot odhadoval pyramidě neuvěřitelnou velikost: asi 300 metrů na výšku a asi 500 metrů širokou základnu.

Gaussman podrobně vyprávěl o tomto zázraku: "Letěl jsem kolem hory, a pak jsme byli nad rovným údolím. Přímo pod námi byla obrovská bílá pyramida.

Bylo to jako z pohádky. Pyramida se třpytila jiskřící bělobou. Mohl to být kov nebo nějaký kámen. Byla neuvěřitelně bílá, ale to nejlepší bylo nahoře: obrovský monolit, jako drahokam. Nebylo možné přistát s letadlem, i když jsme to opravdu chtěli udělat."

Foto amerického pilota se najednou "vynořilo" v roce 1986 v knize „Tvář na Marsu" («The Face on Mars»), kterou publikoval v Austrálii Brian Crawley.

V roce 1994 Hartwig Hausdorf publikoval své rozmanité představy o čínských pyramidách. Tvrdil, že viděl "bílou pyramidu" a stanovil její výšku - 300 metrů, a také změřil šířku základny - 485 metrů.

Základem pyramidy, podle popisu Hausdorffa, je přírodní kopec, ale ta, na rozdíl od egyptských i amerických pyramid, se neskládá z kamenných bloků nebo desek, ale z upěchované hlíny. Na povrchu hory-pyramidy jsou viditelné známky času – zvětrání větrem a vodou za uběhlé tisíciletí.

Nyní se historici domnívají, že "bílá pyramida" je stará 2500 až 4500 let.

Stáří pyramid určuje například čínský archeolog Wang Shiping Sian na 4 500 let, další odborníci však odhadují jejich stáří až na 5000 i více let.

Ve svém popisu uvádí Hausdorf i legendu, která se pomalu, ale jistě stává ověřenou pravdou. Ve Velké bílé pyramidě by se měla skrývat i hrobka Prvního císaře Š-chuang-ti, který zemřel roku 210 př. n. l.

Je otázka: proč taková významná a viditelná stavba, a to i z vesmíru, není dosud prozkoumána?  Odpověď  je snadná a není na ní nic podivného - Čína je uzavřela do roku 2050, aby je mohly prozkoumat novými technologiemi příští generace.

Rozměry a souřadnice čínských pyramid

Bílá pyramida : 34°22´31"N - 108°41´53"20E
34°21´42"N – 108°38´05"
222 x 217 m, 34°20'17"N 108°34'11"E
153 x 158 m, 34°21'47.16"N 108°37'49.80"E
149 x 155 m, 34°21'42.48"N 108°38'24.36"E
155 x 154 m, 34°22'29.64"N 108°41'51.36"E
219 x 230 m, 34°23'52"N 108°42'43"E
126 x 149 m, 34°14'09.00"N 109°07'05.00"E
160 x 167 m, 34°10'45.00"N 109°01'41.00"E
354 x 357 m, 34°22'52"N 109°15'12"E

http://www.zahadyazajimavosti.cz/historie/484-zakazane-cinske-pyramidy

Neznáme pyramídy

Pyramídy poznáme hlavne z územia starovekého Egypta a z mayskej civilizácie, rozšírenej v mexickej a guatemalskej džungli. Tento typ stavieb však nemôžeme obmedziť len na dve spomínané kultúry. Pyramídy sa totiž vyskytovali aj inde: 

Monte d’Accoddi – tajomstvo Sardínie

Monte d’Accoddi sa nachádza na severe ostrova Sardínia neďaleko mesta Porto Torres. Túto starovekú lokalitu datujú archeológovia do 4. tisícročia pred Kr. Patrí do kultúry Ozier – do obdobia prelomu mladej a neskorej doby kamennej (neolitu a eneolitu). Základňa spodnej platformy objavenej pyramídy má približné rozmery 27 krát 27 metrov. Maximálna výška pyramídy bola 5,5 metra. Pravdepodobne slúžila ako kultové miesto a nemôžeme vylúčiť ani existenciu hrobovv jej priestore.

Veľká pyramída v Cholule

Veľká pyramída v Cholule je známa aj pod menom Tlachihualtepetl. Ide o veľký komplex štruktúr pri meste Cholula v Mexiku. Najväčšia zo stavieb má výšku 66 metrov a dĺžku základne až 400 metrov. Podľa objemu by mala patriť k najväčším pyramidálnym stavbám na svete. Najstaršie fázy vybudovali už v 3. storočí po Kr. a posledné vznikli v 9. storočí po Kr. Dnes sa predpokladá, že ju zasvätili bohu Quetzalcoatlovi.

Pyramídy z Grécka

Označujú sa aj ako pyramídy z Arga alebo pyramídy z Hellinikonu. Prvé, už antické interpretácie hovorili, že ide o hrobky (Pausanias). Dnes sa objavujú aj iné názory, ktoré ich považujú napríkladza astronomické observatóriá. Ešte pred druhou svetovou vojnou ich datovali na začiatok 3. tisícročia pred Kr., ale ich chronológia bola medzičasom spochybnená.

Rozmery obdĺžnikovej základne pyramídy sú od 7,03 až po 9,07 metra. Vonkajšie múry majú sklon 60 stupňov a výšku 3,5 metra.

Pyramídy z Núbie

V období tzv. Kušitských kráľovstiev budovali pyramídy aj južní susedia starovekého Egypta – Núbijci. Hlavne v strednej fáze epochy kráľovstiev(1000 – 300 pred Kr.), ktorej centrum bolo v meste Napata začali Núbijci napodobňovať svojich severných susedov a dokonca aj Egypt na krátky čas ovládli (25. dynastia, 747 – 664 pred Kr.). V celej Núbii sa našlo viac ako dve stovky pyramíd.

Koh Ker z kambodžskej džungle

Koh Ker je málo známe archeologické nálezisko v Kambodži. Nachádza sa severne od známej lokality Angkor. V 10. storočí bolo hlavným mestom ríše Kmérov. Súčasťou mesta je aj sedemstupňová pyramída vysoká 36 metrov, ktorá mohla slúžiť ako svätyňa.

Pyramídy z Kanárskych ostrovov

Ihlanovité stavby nestavali len veľké civilizácie, nachádzajú sa aj na menších ostrovoch. Pyramídy v Güímare stoja na ostrove Tenerife (Kanárske ostrovy). Boli inšpiráciou pre hypotézy a plavby Thora Heyerdahla. Pravdepodobne ich postavili miestni obyvatelia – Guančovia. Rozdielne sú však názory na ich vznik, ktoré zahŕňajú mnoho úvah od dnes už asi prekonaných teórií, že ich postavili Feničania (antické pramene potvrdzujú, že navštívili Kanárske ostrovy) až po ich vytvorenie pri poľnohospodárskych prácach v 19. storočí.

Pyramídy Slnka a Mesiaca

Prastaré mesto Teotihuacán vytvorilo v Mezoamerike ríšu (približne 1. až 8. storočie po Kr.), ktorá bola obdobou Rímskej ríše. Zároveň bol Teotihuacán náboženským centrom, ktorého tradícia pretrvala aj v mýtoch nasledujúcich kultúr (Mayovia, Aztékovia).

V meste sa nachádza viac pyramídových stavieb, no najznámejšie sú pyramídy Slnka a Mesiaca. Stavba zasvätená Slnku vyrástla na posvätnej jaskyni. Túto pyramídu začali stavať niekedy v 2. storočí po Kr. Má štyri stupne, výšku 75 m a základňu dlhú okolo 225 m.

Pyramída Mesiaca je menšia, ale aj tak obrovská stavba (výška 43 metrov), pravdepodobne bude o storočie mladšia ako stavba Slnka. Obe tvoria dominantu Teotihuacánu – „mesta bohov“.

zdroj: www.heritagedaily.com