Cesta k záchrane

V kostolných laviciach často počúvame nádherné biblické texty o tom, ako nás Boh miluje a z lásky k nám obetoval svojho jednorodeného Syna. Vďaka Bohu za to, že tieto slová sú pravdivé, ale mali by sme byť schopní si uvedomiť, že táto zvesť o odpustení a prijatí je už len uzavretím jednej epochy v našej existencii. A ak táto nádherná správa je ukončením niečoho, to niečo musí mať aj začiatok. 

Prečo musel prísť Boží Syn na Zem?

    - Aby nás zachránil!

Pred čím nás musí zachraňovať?

    - Pred hriechom a smrťou!

Prečo sme hriešni?

    - ????????????

Správna odpoveď na túto otázku nie je to, lebo robíme zlé veci. Zlé veci robíme už z nejakého dôvodu. Naše zlé skutky sú už len dôsledkom udalosti, ktorá sa stala ani nie tak dávno - pred cca 60000 rokmi.

V našich kresťanských chrámoch málokedy počuť zvesť o tom, čo sa s nami v skutočnosti stalo.

 

Aby sme aspoň trochu mohli pochopiť udalosť, ktorá nás pripravila o náš rajský domov a Otcovskú náruč, je potrebné na chvíľu odbočiť od témy.

Musíme si urobiť jasno v dvoch otázkach:

KTO a ČO je človek?

V školách nás učia, že sme zvieratá na najvyššom stupni evolúcie. Existujeme teda len vďaka náhodným zmenám, ktoré sa udiali v priebehu evolúcie v akejsi Petriho miske. Dnes je už tento pohľad na človeka ťažko udržateľný. Sme príliš komplikovaní, príliš "mnohoúrovňoví" na to, aby sme boli len akousi chemickou továrňou. Evolúcia nedokáže objasniť existenciu nášho "softvéru" - našej duše. V sekcii Rôzne nájdete mnoho článkov, ktorých obsah teória evolúcie nikdy nemôže vysvetliť.
 
Ak teda sme viac, ako len biologické stroje, ČO je potom človek?
Jedna z najvýstižnejších definícií človeka pochádza od vedeckého tímu z Kalifornie, ktorí definujú človeka ako súhrn biolelektronickej štruktúry, ktorá v sebe zahŕňa 
  •  svalovú hmotu a jednotlivé orgány;
  • centrálny, autonómny a periférny nervový systém;
  • kardiovaskulárny systém;
  • lymfatický cievny systém;
  • kožnú membránu
centrálnym, autonómnym a periférnym nervovým systémom;
tubovitou výstužou vo vnútri každej bunky;
nervovými rozvodmi a kardiovaskulárnymi konektormi;
lymfatickými cievami;
kožnou membránou
a informačný mrak, ktorý interpretuje telo a seba samého vyjadruje ako
  • unipolárne, dipolárne a kvadropolárne skalárne spektrum elektromagnetických polí (alebo skalárne elektromagnetické polia nemerateľné súčasnými prístrojmi)
  • dipolárne a kvadropolárne elektromagnetické a bioluminescenčné biofotonické (svetelné) polia vychádzajúce z každého centimetra povrchu pokožky pod pravým uhlom.

Trochu zložité, ale zjednodušene: človek je zložený zo živého biologického tkaniva a energetických polí, ktoré toto tkanivo prestupujú a tvoria našu pravú podstatu. Trochu o tom hovorí článok tu aj tu.

Takýto zložitý systém už viacej odpovedá tomu, že človek bol stvorený na Boží obraz - že?

Čo sa potom s Adamom a Evou v raji stalo? Bolo to zrejme viac, ako nenásytná konzumácia zakázaného ovocia a následný trest za neposlušnosť.

Čo sa mohlo udiať s týmito našimi prarodičmi v skutočnosti, keď to malo tak hrozivé následky, že Boh sa rozhodol riskovať a osobne zakročiť?

V prvom rade si musíme hlboko uvedomiť, že zmena v Adamovi a Eve po dohode s diablom nastala na tých najvnútornejších úrovniach ich bytostí. Keď Ježiš Kristus povedal najzbožnejším ľuďom svojej doby - farizeom - že "z otca diabla ste" nemyslel to obrazne. V raji zrejme došlo ku skutočnému prepojeniu medzi diablom a Adamom na úrovni ich bytia. Preto Boh varoval Adama, aby nejedol z ovocia zakázaného stromu, lebo by zomrel. Nešlo o zánik tela - smrť biologického tela neznamená skutočnú smrť. Skutočná smrť je strata spojenia s Bohom, ktorý oživuje všetko, čo je. Keď sa Adam a Eva prepojili s diablom, získali časť z neho - jeho túžby, ciele, spôsoby, neprítomnosť empatie .....  Preto keď títo dvaja prišli na Zem, za cca 1400 rokov ju dohnali k zániku. 

Toto je hriech!

Je to mŕtva časť našej osobnosti, ktorá je schopná neuveriteľnej krutosti, ktorá živí ego človeka na úkor iných; časť našej osobnosti, ktorá je oddelená od svojho Stvoriteľa. Preto Ježiš Kristus varuje: "Musíte sa znovu narodiť!" On nehovorí o akejsi náboženskej mystike, ale o veľmi konkrétnom dianí: Ak chceme ďalej žiť, musíme sa do života narodiť.

Naši prarodičia v raji sa spriahli - doslova - s nepriateľom Božieho usporiadania toho, čo existuje. Čo mal s nimi Stvoriteľ urobiť? V Jeho knihe - Biblii je napísané: "Odplatou za hriech je smrť!" Ale Boh našiel východisko, aby nemusel Adama a Evu zahubiť. Povedal satanovi: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!" Preložené: Príde muž, narodený zo ženy, ktorému síce ublížiš, ale on ťa zničí!

Po potope nastal čas, aby sa rozbehol záchranný plán a kroky k tomu boli takéto:

  • nájsť človeka - Adamitu, ktorý bude ochotný spolupracovať s Bohom na uskutočnení Jeho plánu
  • vyformovať si národ, ktorý má svoj pôvod v Adamovi (Adam zhrešil a preto Adam potreboval zachrániť)
  • udržať tento národ v poslušnosti (k tomu bol daný Zákon)
  • keď čas dozreje, príde do tohto národa Boží Syn a vyleje svoju krv za Adamov hriech. Týmto bude dlh splatený a Adamovi potomkovia majú otvorenú cestu domov.
 
Cesta k záchrane sa mohla začať.