Vznik civilizácie v mezopotámii po potope

Podľa Biblie Noachov koráb po opadnutí vôd svetovej potopy usadol na zem niekde v horách Araratu. Ararat je v súčasnosti neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa vo východnej Anatólii v Turecku v pohorí Arménska vysočina. Jeho vrchol tvoria dva štíty

Veľký Ararat (5 137 m n.m.), ktorý je zároveň najvyšším vrchom pohoria ako aj Turecka,

a Malý Ararat s výškou 3 896 m n.m. ležiaci juhovýchodne od hlavného štítu.

Celkovo sa masív Araratu rozkladá na ploche približne 1000 km². Vrchol Araratu sa nachádza len 16 km západne od iránskej a 32 km južne od arménskej hranice.

Noach so ženou a jeho traja synovia s manželkami opustili koráb niekde v tejto oblasti. Odtiaľto sa porozchodili po tom, ako ich začalo pribúdať.

Noachove deti sa usídľovali hlavne v oblasti Mezopotámie, ale zmienky o ich aktivitách môžeme nájsť aj v ďalších starovekých kultúrach:

- Chamovi potomkovia účinkovali v Egypte; Biblia nazýva Egypt zemou Chámovou

- Jafetove deti pravdepodobne založili na Kréte kultúru, nazývanú Minojská a celkom určite išli aj ďalej na západ.

Ale mnohí z Noachovho rodu ostali v Mezopotámii a tu sa pokúšali obnoviť stratenú civilizáciu.

Prvým pokusom bola stavba veže – zikkuratu – pyramídy v Báb-il. Keď sa to nepodarilo, Adamiti hľadali možnosti, ako si zabezpečiť pohodlný a blahobytný život. Vystavali veľké mestá, ktoré ešte stále objavujeme.

V oblasti Mezopotámie tej doby existovala jazyková skupina ľudí, ktorých nazývame Sumeri. Vo Wikipédii sa o nich dočítame:

„Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylonii, asi najneskôr od konca 4. tisícročia pred Kr. do začiatku 2. storočia pred Kr.

Etnicko-geografické označenie pre oblasť nimi osídlenú (teda prevažne pre južnú Babyloniu) znie Sumer. Sumer nie je názov štátu. Slovo Sumer (staršou transkripciou Sumir) je exonymum, pretože pochádza z akkadského „šumer“, čo znamená buď „kultúrna krajina“ (zrejme akési vyjadrenie úcty vyspelosti Sumerov) alebo ide o skomoleninu označení, ktorými sa Sumeri označovali sami. Sumeri sami seba označovali ako „sag-gi-ga“ (Čiernohlavci) a Sumer označovali ako „k(i)-en-gi(r)“ (Miesto civilizovaných pánov, Civilizovaná krajina, Krajina ozajstných pánov). V Biblii sa Sumer označuje ako Šinar alebo v závislosti od prekladu Sinear.“

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Sumeri

Keď v Biblii nájdeme zápis, že Niektorí z Noachových potomkov vystavali veľké mestá, je veľmi pravdepodobné, že k výstavbe použili ľudí, ktorých v tejto oblasti našli – v tomto prípade Sumerov. Objavené sumerské mestá sú:

• Eridu (najjužnejšie sumerské mesto, pahorok (tell) Abú Šahrajn),

• Nippur (dnešný Nuffar, od 13. storočia neobývaný),

• Šuruppak (dnešná Fára),

• Uruk (pahorok Varka [al-Warká]),

• Kiš (najsevernejšie sumerské mesto, dnešný Tell al-Uhajmir a Ingharra),

• Lagaš (dnešný al-Hibá),

• Umma (dnešná Jocha)

• Ur (dnešný al-Mukajjar).

Sumeri mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy, paláce, opevnenia a podobne), živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom. Sú zrejme autormi najstaršieho známeho písma. Išlo o klinové písmo. Ich texty dokladajú začiatky niektorých vied, napríklad matematiky, astronómie a lekárstva.

Hlinené tabuľky objavené v Ninive a v hlavnom meste Asýrie Nippur, umožnili zrekonštruovať ich dejiny. V knižnici kráľa Ašurbanipala v Ninive spočívalo celé poznanie Sumerov asi zo sto oblastí vedy, ktoré - ako tvrdia - im odovzdalo 12 bohov. Nachádzajú sa tu presné informácie o hviezdach a planétach, obrovské matematické vedomosti, informácie o metalurgii a poľnohospodárstve, o umení stavať vodovody a iné.

Sumeri údajne vedeli, že Zem sa krúti okolo Slnka a poznali už zrejme všetky planéty slnečnej sústavy (pritom Urán sme v Európe objavili až roku 1781, Neptún v roku 1846). Okrem iného opísali na tabuľkách aj vznik Zeme a vznik človeka.

Všetky tieto ich vedomosti sú obdivuhodné a pochopiteľné len vtedy, ak ich získali od ľudí, ktorí tieto znalosti priniesli z predpotopného sveta. Adamiti bola rasa ľudí, ktorých zakladatelia vyrastali v raji a museli mať neuveriteľné poznatky z každej oblasti života a zákonov prírody.

Po sumersky sa v Mezopotámii aktívne hovorilo až približne do roku 2000 pred Kr. Podľa obrázkov sa Sumeri delili na skupinu s dlhými lebkami a skupinu s krátkymi lebkami.

Okrem Sumerov do Mezopotámie prišli aj Semiti (neskorší Akkadi). Prišli do severozápadnej Mezopotámie - neskôr aj do severnej Babylonie a predpokladá sa, že prišli tesne po alebo pred Sumermi. Možno, že išlo o dve vetvy Noachových potomkov. Keďže v Biblii je napísané, že Nimrod – Chamov vnuk – vystaval niektoré sumerské mestá („Bábel, Erek, Akkad a Kalne v krajine Šinear = Sumer“, Genezis 10,10), je pravdepodobné, že ďalšia vetva Noachovcov – Šemiti si podrobili alebo vystavali iné mestá v Mezopotámii. O Semitoch (alebo Šemitoch), ktorých neskôr poznali pod menom Akkadčania, nájdeme vo Wikipédii tieto informácie:

„Akkadská ríša alebo Akadská ríša alebo Akkad bol štát, ktorý existoval zhruba v rokoch 2340 až 2159 pred Kr. (iné pramene 2330 až 2150 pred Kr.) a zahŕňal prakticky celú Mezopotámiu (dnes Irak) a časť Sýrie.

Išlo o jednu z prvých rozľahlých ríš v tejto oblasti (dovtedy charakterizovanej mestskými štátmi) a zároveň (podľa väčšinového názoru) prvú významnú politickú jednotku, ktorej nositeľom bola semitská, nie sumerská zložka populácie. Názov sám je odvodený od pomenovania mesta Akkad.

Tvorcom Akkadskej ríše bol Sargon, ktorý bol pôvodne správcom v Kiši a k moci sa dostal za nejasných okolností. Počas svojej vlády dobyl rozsiahle mezopotámske územia, čim bola Mezopotámia prvý raz zjednotená pod vládou jediného rodu.

Obdobie sa začína (podľa stredného datovania) v roku 2340 pred Kr., keď Sargon I.(Šarru-kín I. - doslova: "Pravý kráľ"), kráľ Kiša, porazil sumerského kráľa Lugalzageziho, čím ovládol prakticky celú Babyloniu.

Hlavným mestom svojho akkadského (čiže semitského) štátu urobil mesto Akkad.

Podľa (prevažne nesúdobých) literárnych textov Sargon následne dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv, vrátane Elamu.

Akkadskí dobyvatelia boli kultúrne asimilovaní podmaneným sumerským prostredím. Sargon prijal titul „Pán štyroch dielov sveta“, aby vyjadril svoj nárok na svetovládu.

Počas 3. tisícročia pred naším letopočtom vznikla veľmi úzka symbióza medzi Sumermi a Akkadmi, podporovaná rozšíreným bilingvalizmom. Vzájomný vplyv kultúr je badateľný v mnohých oblastiach, predovšetkým však v jazykovej sfére, kde došlo k morfologickému, syntaktickému aj fonologickému zblíženiu oboch jazykov. To pozvoľna vyústilo niekedy na pomedzí 3. a 2. tisícročia k úplnému nahradeniu sumerčiny ako hovoreného jazyka akkadčinou, hoci sumerčina sa naďalej používala ako svätý, obradný a vedecký jazyk v Mezopotámii a to až do 1. storočia po Kr.“

zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Akkadská_ríša

Z týchto informácií vyplýva, že v Mezopotámii tesne po potope vyrastali mestá, ktorých zakladateľmi boli Sumeri (obyvatelia kraja Sineár) a Šemiti – potomkovia Šema. Neprešla dlhá doba a medzi jednotlivými kráľovstvami došlo k vojnám o nadvládu.

Sargon I. Akkadský (vládol cca 2334 – 2279 p.n.l.) - ktorý bol pôvodne správcom v Kiši a k moci sa dostal za nejasných okolností - behom svojej vlády dobyl postupne Uruk, Ur, Ummu, Lagaš a Eninmar, na západe časť Sýrie (mestá Mari a Ebla), na juhovýchode Elam a na východe kraje až k pohoriu Zagros.

Sargon I., ktorý sám mal semitský a nie sumerský pôvod, si zvolil za hlavné mesto Akkad a po ňom bolo pomenované kráľovstvo i národ Akkadov. Uskutočnil niekoľko výbojov proti okolitým zemiam – dobyl väčšinu Sumeru a Elamu, hranice svojej ríše rozšíril až k Perzskému zálivu a smerom na západ až k pohoriu Libanon. Akkadská armáda bola veľmi krutá – keď dobyla nejaké mesto, strhli jej príslušníci hradby a pobili alebo zotročili všetkých obyvateľov.

A aj keď vládu v regióne prevzali Akkadčania (Šemiti), víťazom boli aj Sumeri: všetky ich vedomosti a zručnosti Akkadčania prevzali a stali sa tým pádom ich pokračovateľmi.