Syn človeka - toto označenie si zvolil pre seba Ježiš Nazaretský.
V hebrejskom jazyku má výraz syn človeka viac foriem: ben adam, ben enoš, ben ha-adam;
ben = syn;
adam, enoš = príslušník ľudského rodu,
ha = určitý člen.
V izraelskom národe je slovo adam označením pre človeka všeobecne. Ale keď čítame o tom, ako Boh stvoril Adama - muža, tak nájdeme vysvetlenie, že slovo adam znamená červený a od neho odvodené slovo je adamah vo význame hlina, zem, pôda. Potom osobné meno Adam by znamenalo Červený, alebo Pochádzajúci z hliny.
Keď Adam a Eva museli opustiť rajskú záhradu a ocitli sa na Zemi, aké meno si dali? Sadli si pod nejaký strom a vymýšľali, ako by sa mohli nazvať? Alebo sa začali označovať aj na Zemi tak, ako ich volali v nebi: Adam.
Stali sa z nich Adamiti - príslušníci rodu, ktorého zakladateľom je Adam.
Izraeliti - ako sa neskôr začali nazývať oni samotní - boli pôvodní Adamiti. Patriarchovia dokázali svoj pôvod viesť až k Adamovi. Preto je logické, že slovo "adam" sa pre nich stalo synonymom pre ľudskú bytosť. Nemiešali sa s inými obyvateľmi zeme a nemali dôvod nazývať sa ich menami. Boli to adamiti. Humanoidi a potomkovia Adama. Preto aj výraz syn adama znamená príslušnosť k tomu spoločenstvu, ktoré pochádza od Adama. V Izraeli výraz syn adama znamená jednoducho syn národa, ktorého počiatkom je Adam.
Ježiš seba nazýva Synom človeka na mnohých miestach v evanjeliách. Napr.:
A Ježiš mu povedal: Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka (Adama) nemá, kde by hlavu sklonil.
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka (Adama) má moc na zemi odpúšťať hriechy - vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov!
A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného; lebo ameň vám hovorím, že nedokončíte miest Izraelových, dokiaľ neprijde Syn človeka (Adama).
Lebo Syn človeka (Adama) je pánom i soboty.
Syn človeka (Adama) pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť .
Toto sú len niektoré prípady, kedy Ježiš o sebe hovoril, že je synom človeka. V hebrejskom Novom zákone na týchto miestach nachádzame tento výraz:
- Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Ben ha-Adam (= syn toho človeka) nemá, kde by hlavu sklonil;
- Ale aby ste vedeli, že Ben ha-Adam (= syn toho človeka = Adama) má moc na zemi odpúšťať hriechy ...
- ...nedokončíte miest Izraelových, dokiaľ neprijde Ben ha-Adam (= syn toho človeka = Adama);
- Lebo Ben ha-Adam (= syn toho človeka = Adama) je pánom i soboty.
- Ben ha-Adam (= syn toho človeka = Adama) pošle svojich anjelov ...
Všade, kde je preložené Syn človeka je v hebrejskej verzii BEN HA-ADAM - Syn toho Adama, toho človeka. Ktorého? No toho z raja!
Prečo sa Ježiš stotožňoval s potomkami padlého Adama? Nemusel to robiť - veď bol Boží Syn a určite by sa mohol vyhnúť tomu, aby sa narodil ako príslušník rasy, ktorá sa postavila do opozície voči Bohu.
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že toto rozhodnutie - stať sa potomkom Adama - urobil samotný JHVH. Ten, ktorý Adama stvoril; Ten, ktorý sa s Adamom v raji stretával; Ten, ktorý Adamovi dával možnosť priznať sa k svojmu činu; Ten, ktorý Adama nezničil, ale stále mu dával šancu k návratu.
Ježiš povedal svojim učeníkom: "Ja a Otec sme jedno."
Všetka láska, pochopenie, súcit, všetka neha, ktorú Boh - Otec cítil voči Adamovi, to všetko bolo aj v Ježišovi. Miloval Adamove deti, medzi ktoré sa narodil v ľudskom tele. Ako človek sa s nimi stotožnil a z lásky k nim zniesol všetko príkorie, ktoré mu pripravili.
Urobil to, čo by urobil každý rodič pre svoje dieťa: obetoval sa.