Adam s Evou boli pred svojím pádom dokonalí. Ich myseľ mala svoj pôvod v Božej mysli, ich hodnoty boli Božie hodnoty – boli stvorení na obraz svojho Otca.
Náboženstvo nás učí, že Adam s Evou zhrešili a stali sa zlými. Tak jednoduché to nie je.
Pred svojím pádom boli Adam a Eva najmocnejšie bytosti po Stvoriteľovi. O anjeloch je napísané, že sú svätoslužobní duchovia. Ich poslaním je vykonávať Božiu vôľu a konať v súlade s Božími plánmi smerom k ich naplneniu. Adam s Evou boli bytosti, ktoré Boh stvoril k tomu, aby boli Jeho partnermi. Boli stvorení tak, aby dokázali žiť v rôznych svetoch: v našom vesmíre, ktorý má hmotný charakter a tiež v oblasti neba, kde žijú bytosti svetelnej povahy.
Dôkazom toho, že rajskí ľudia boli tak vysoko postavení, je aj to, že Boh ich aj po ich zrade zachoval a dokonca sa stal v Ježišovi Kristovi Adamovým potomkom. Stal sa synom Adama – ben ha-Adam – aby zachránil Adamove deti. O tom, že človek je tak mocná bytosť, hovorí aj apoštol Pavol v liste Židom v 2.kapitole:

- Veď Pán budúci svet, o ktorom hovoríme, nepodriadil anjelom. Tak o tom ktosi kdesi svedčí: Čo je človek, že naňho pamätáš, alebo syn človeka, že oňho dbáš? Postavil si ho o niečo nižšie, ako sú anjeli, potom si ho ovenčil slávou a cťou a všetko si mu položil pod nohy.

Ak boli Adam s Evou takí výnimoční, čo sa stalo s nimi po ich páde?
Aj keď nás delí od tých dvoch priepasť času, môžeme si pomôcť vedomosťami a skúsenosťami dnešnej psychológie.
V našej pokročilej civilizácii je veľa detí, ktorí boli svojimi rodičmi odmietnutí. Odmietnuté deti žijú v detských domovoch, kde majú k dispozícii všetko: bývanie, ošatenie, hračky, jedlo, vzdelanie, odbornú starostlivosť a napriek tomu takéto deti nosia v sebe hlboké rany. Mnohí z nich až do svojej smrti nikdy nedokážu spracovať to, že ich rodičia ich odmietli a táto hlboká bolesť sa prejavuje v ich živote v patologickej forme. Často nedokážu vytvoriť stabilné rodiny, majú svojský rebríček životných hodnôt, ich pohľad na spoločnosť je posunutý …. to všetko je dôsledok toho, že prišli o vzťah s rodičmi.
Adam a Eva vzťah so svojím Otcom zavrhli. V tej chvíli, keď uverili, že Boh im zámerne nedopraje ešte vyššiu úroveň existencie a rozhodli sa riešiť to, došlo v ich vnútornom nastavení k dramatickej zmene. Slabý odtieň tohto stavu zažijú ľudia, ktorí spravia niečo, čo prinesie so sebou osudnú zmenu, ktorá sa už nedá napraviť – prídu o to, čo je pre nich nesmierne cenné, spôsobia smrť niekoho, ublížia blízkemu človeku …. Stane sa, že takto zasiahnutí ľudia svoju trýzeň riešia samovraždou.
Boh povedal Adamovi, že ak bude jesť z ovocia zakázaného stromu, tak zomrie. Presne k tomu došlo. Ale nešlo o fyzickú smrť. Adam a Eva sa oddelili od života. Pretrhla sa pupočná šnúra, ktorá ich spájala so životom. V okamihu zažili desivý úder, z ktorého sa už nikdy nespamätali. Vo chvíli, keď sa vzpriečili Bohu, začal sa v ich vnútri proces:
- stratili svoj jas a majestát
- je napísané, že otvorili sa im oči a spoznali, že sú nahí. Ich organické telá už viac neboli schované pod jasom a oni vnímali, že v prostredí neba už viac nezapadajú
- prvýkrát za svoju existenciu pocítili to, čo ich a ich potomkov bude sprevádzať celý život – strach. Schovali sa pred svojím Otcom, keď ich hľadal v rajskej záhrade. 

Život Adama a Evy sa zahalil do temnoty. Už nikdy viac nevnímali Boha tak, ako dovtedy. Z potenciálu v ich vnútri narástlo EGO. Ego je tá zložka našej bytosti, ktorá nás ženie byť vždy tým najlepším, vždy mať navrch, vždy mať pravdu. Ego je chorobný stav vedomia, ktorý chce byť za každú cenu majstrom číslo jedna, ktorého musia všetci uctievať. Snáď každý človek v živote niekedy zažil stretnutie s niekým, kto je úplne ovládaný svojím egom; s takým človekom sa nedá mať nič spoločné. Egom ovládaný človek je zameraný len na seba a svoje priority. Ego je to telo hriechu, o ktorom nás učí apoštol Pavol. Pokiaľ sme pod vládou nášho ega, nemôžme sa vrátiť k Bohu.
Keď sa v Adamovi a Eve objavilo ego, Boh chcel vedieť, nakoľko sú porušení. Hľadal kontakt s nimi. Volal na Adama:
- Adam, kde si?
Ťažko si predstaviť, že by Boh nevedel, čo sa stalo a že Adam sa práve ukrýva pod nejakým kríkom. Na čo potom tá otázka?
Boh dával Adamovi šancu. Keby sa Adam vynoril zo svojho úkrytu a povedal pravdu, asi by bola naša cesta v súčasnosti iná. Ale Adam si už zvolil. Miesto úprimnej ľútosti a prosby o pomoc obvinil Boha z toho, čo sa stalo:
- Žena, ktorú si mi dal, tá ma zviedla!
Eva sa zachovala ak isto:
- Had ma zviedol!
Ani náznak ľútosti, túžby obnoviť svoj vzťah s Otcom. Vtedy sa Boh presvedčil, že tieto Jeho deti sú stratené. Neostávalo Mu iné, ako ich vykázať z raja, aby nedošlo ešte k väčšej škode. Adam a Eva boli vyhostení na Zem a vstup do raja zveril Boh do ochrany cherubínov. Mali ochraňovať raj pred Adamom a Evou?

Adam s Evou prišli na Zem. Bolo to pred cca 6000 rokmi – čo nie je až tak dlhá doba.
Nevieme, ako dlho žili v raji, ale na Zem prišli bytosti plné sily, moci a – hnevu. Na Zem neprišli trhani, ktorí boli zúfalí z toho, čo sa stalo. Adam a Eva poznali nebo, stretávali sa s anjelmi, komunikovali so Stvoriteľom ako so svojím Otcom, zrejme vedeli o vesmíre všetko – vesmír malo byť miestom ich misie; boli dokonale zdraví, vysoko-vysoko inteligentní ….. a práve prišli o svoje výsadné postavenie.
Na Zem prišli veľmi nahnevaní bohovia.