Príbeh Adama a Evy nie je mystický. Boli to ľudia – naši predkovia a nie tak dávno - zhruba pred 6000 rokmi boli deportovaní na planétu Zem.
Na Zemi v čase ich príchodu už boli veľmi iné pomery, ako v čase ich stvorenia. Keď Boh stvoril Adama, na Zemi ešte nebolo nič, len para vystupovala zo zeme. Keď sem prišli rajskí ľudia, Zem už bola zabývaná ľuďmi. Žili tu pôvodní pozemšťania, pracovali, vytvárali sídla, zrejme medzi sebou bojovali, uzatvárali manželstvá, rodili deti ….
Kde sa usadili Adam s Evou? Indície napovedajú, že pravdepodobne niekde v oblasti Mezopotámie:
- v rajskej záhrade bola rieka, ktorá sa rozvetvovala na štyri ramená: Píšon, Gichon, Hidekel, Perát. Dve rieky s týmito názvami sa objavujú v Mezopotámii: Hidekel-Tigris a Perát-Eufrat. Ak prišli Adam a Eva do tejto oblasti a našli tu vodné toky, je veľmi pravdepodobné, že ich pomenovali názvami, ktoré si pamätali zo svojho domova. Toto robia často ľudia, ktorí sa presťahujú zo svojej domoviny na nové miesta; vidíme to hlavne v názvoch miest a oblastí v USA,
- Mezopotámia sa často označuje ako kolíska civilizácie, pričom prvé štáty v tejto oblasti vznikli zhruba pred 3500 rokmi. Osídlenia v tejto oblasti boli už aj pred týmto časom, ale prvé mestá sa datujú do tohto obdobia. Časovo sa to zhoduje s príchodom superinteligentných bytostí na Zem, ktorým určite nerobil problém podmaniť si domorodých obyvateľov a ich prostredníctvom si zabezpečiť pohodlný život; takto to napokon robila biela rasa v celých svojich dejinách: podmanenie černochov, domorodých Austrálčanov, indiánov na celom americkom kontinente, obyvateľov Indie atď.
- takmer súčasne s objavením sa prvých ríš v oblasti Mezopotámie vznikajú aj ďalšie veľké ríše:

•         Egypt,
•         na území dnešnej Indie vznikla vyspelá Harappská civilizácia, ktorej  centrom boli mestá Harappa a Mohendžo-Daro.

Adam s Evou po svojom príchode na Zem boli uvrhnutí do pomerov, ktoré nepoznali. Nikdy dovtedy sa nemuseli starať o svoju bezpečnosť, nemuseli sa starať o jedlo, o odev, o bývanie. Tieto zabezpečenia pre život boli pre nich nové. Boli v cudzom prostredí a nepoznali miestne pomery. Určite sa od ostatných ľudí líšili svojím výzorom, vystupovaním a keďže sa ľudia vždy boja neznámeho, obyvatelia krajiny z nich museli mať hrôzu.
Vzťah medzi nimi sa pravdepodobne veľmi pokazil. Adam obviňoval Evu z toho, čo sa stalo a obaja museli prežívať silnú frustráciu z aktuálnej situácie.
Nejaký čas po ich príchode sa im narodil syn. Dali mu meno Kain, čo znamená Nadobudnutý. Jeho narodenie prinieslo pre Adama a Evu novú nádej. V raji predsa Boh povedal hadovi:
- Položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.
Eva pri Kainovom narodení zajasala:
- Nadobudla som muža s Hospodinom!
Konečne sa splní to, čo Otec v raji povedal: jej syn – jej semeno – rozdrtí hadovi hlavu a oni sa môžu vrátiť domov!
Kain vyrastal v presvedčení, že je Vyvolený; on je ten, ktorý im umožní vrátiť sa do raja. Z rozprávania svojich rodičov vedel, odkiaľ prišli; poznal svoj pôvod a veril, že pozná aj svoje poslanie.
Po čase sa Kainovi narodil brat – Ábel. Jeho príchod na svet nebol plánovaný, preto aj jeho meno znamená: Márnosť, Zbytočnosť, Smútok. Z Evinho pohľadu bolo narodenie Ábela zbytočné. Kain je ten, ktorý im pomôže vrátiť sa domov; Ábel je nadbytočný. Takéto privítanie do rodiny muselo Ábela poznačiť. Zakaždým, keď sa vyslovilo jeho meno, bolo mu dané najavo, že je nevítaný v rodine.
Kým sa Kain zaoberal pestovaním plodín na jedlo – zrejme ako aj jeho rodičia – Ábel sa venoval chovu oviec. Táto činnosť mu umožnila odísť od rodiny, v ktorej nebol vítaný. Trávil čas pri stáde a jeho spoločníkom bol Otec jeho rodičov: Stvoriteľ. Boh aj Ábel mali spoločnú bolesť: obaja boli odmietnutí tými istými ľuďmi.
Kain a Ábel, prví synovia nebeských ľudí, boli úplne rozdielni. Kain sa poddal svojmu egu; bol presvedčený, že on je vyvolený, je výnimočný. Ábel bol odmietaný, nechcený a nevítaný a snáď preto sa naučil dôverovať Bohu.
Rozdielnosť dvoch bratov sa prejavila pri čine, ktorý by ich mal spájať. Obaja priniesli obeť Bohu. Kain obetoval plodiny, ktoré dopestoval. Ábel obetoval zo svojho stáda. Rozdielnosť ich obete nebola v tom, čo položili na oltár, ale v ich postoji. Kain stál pred Bohom tak, ako jeho rodičia. Povýšený, pyšný. Ábel prišiel pred Boha pokorný. Preto sa stalo, že Boh Kainov dar odmietol a Ábelov prijal. Kain, ktorý žil v presvedčení, že Ábel je len príťažou, neuniesol odmietnutie svojho daru a postupne v ňom narastal hnev a nenávisť voči bratovi. Boh videl, aká nenávisť spaľuje Kaina a varoval ho:
- Prečo sa hneváš? Prečo sa ti tvár tak zamračila? Či neprijmem aj teba, ak budeš robiť dobre? No ak nerobíš dobre, pri dverách číha na teba hriech a jeho žiadostivosť, ale ty ju máš ovládať.
Bola to rada aj varovanie, ale Kainova nenávisť bola tak veľká, že v jednej chvíli sa už nedokázal ovládať. Zavolal svojho brata, aby vyšli spolu von a tam ho zabil. Kain potom opustil svoj domov a svojich rodičov.
Adamovi a Eve sa druhýkrát zrútil svet. Syn, ktorý ich mal dostať späť do raja, zlyhal. Stal sa vrahom a utečencom. A druhý syn, ktorým opovrhovali, je mŕtvy. Boli znovu sami.
Po nejakom čase sa im narodil tretí syn. Pomenovali ho Set – Náhrada. Ale nebola to náhrada za „spasiteľa“ Kaina, ale náhrada za zabitého Ábela. Vyzerá to tak, že Adam s Evou pochopili, ako veľmi sa mýlili pri svojich oboch synoch a tiež zrejme pochopili, že späť do raja sa tak skoro nedostanú.

_________________________________________________________________________________________________________________________