Keby sme boli produktom evolúcie, sme len hromada mäsa, ktorá nejakým „zázrakom“ získala vedomie. Našťastie to tak nie je. Sme duchovia, ktorí dostali telá. Sme bytosti, ktoré boli pôvodne určené k existencii v dvoch svetoch – v nebeskom svete a v našom vesmíre. Aj keď sme prišli o prvú možnosť, stále sa môžeme realizovať v hmotnom svete.
Najväčším darom, ktorý nám Otec dal, je kreativita. Sme tvorivá rasa. Naše stavby, krajinotvorba, oblečenie, naše výrobky, umelecké diela – to všetko hovorí o nesmiernej kreativite. Táto črta je základná charakteristika našej rasy ako Adamových potomkov. Ešte aj v kruhoch, kde je najsilnejší odklon od Boha, nájdeme tvorivosť.
Ďalšou charakteristickou črtou Adama je zvedavosť. Zvedavosť nás ženie skúmať, bádať, objavovať nové veci. Zaujímavé, že pokiaľ kreativitu nachádzame v každej kultúre, túžbu po poznaní nie. Sú skupiny ľudí, ktoré žijú stáročia rovnakým životným štýlom a nehľadajú nové možnosti – rôzne kmene v Afrike, Amerike, Oceánii a inde po planéte.
Kto bol vlastne Adam a kto sme my – dnešní ľudia?
V prvom rade Adam nebol len telo. Telo mal k tomu, aby mohol existovať v hmotnom svete. Ale jeho vedomie, jeho „ja“ je mimo tela. Ľudské telá sú nosičom duše do doby, kým sú naše telá funkčné.
Keď Boh stvoril Adama, vyformoval ho z prachu zeme a potom do neho vdýchol život. Je napísané v Biblii, že po tomto zásahu sa stal Adam živou dušou. Teda spojením tela a dychu života z Boha vzniká duša – bytosť, ktorá má svoj osobitný charakter. Keď telo zomrie, nosičom duše sa stáva duch človeka. Smrťou nemôže človek zaniknúť. Fyzikálne zákony nepustia: energia nemôže nikdy zaniknúť. V našom pozemskom živote máme len jednu skutočne osudovú voľbu: spôsobom svojho života rozhodujeme o tom, kam pôjdeme po smrti tela.
Keď pri počatí človeka dôjde k spojeniu vajíčka a spermie, dochádza v neviditeľnej oblasti k úžasnému javu: v okamihu splynutia týchto dvoch buniek vedci zaznamenali veľký energetický výboj do nášho časopriestoru. Pravdepodobne je to energia, ktorá sa uvoľňuje v okamihu prieniku ducha človeka do vznikajúceho tela. Ľudský duch splynie s DNA budúceho človeka a riadi jeho fyzický vývoj. Ruskí vedci urobili ďalší prelomový objav v tejto oblasti. Nasnímali oplodnené vajíčko a keď z neho vytvorili hologram, objavil sa obraz budúceho človeka. Splynutím ducha človeka s DNA zárodku vzniká živá duša.
Veľmi zaujímavé sú príbehy detí, ktoré si pamätajú miesto, odkiaľ prišli. Zvlášť fascinujúci je príbeh rodiny s dvomi deťmi. Ich dcérka mala okolo troch rokov, keď sa im do rodiny narodilo druhé dieťa. Rodičia boli svedkom toho, ako trojročná dcérka chcela donútiť svojho novonarodeného súrodenca, aby sa s ňou rozprával. Hýbala postieľkou a hovorila:
„Rozprávaj mi o Bohu, ja už začínam zabúdať!“
Každý z nás prichádza z večnosti. Naším pôvodným určením bolo to, aby sme rovnako vnímali aj duchovný aj hmotný svet. V dôsledku našej vzbury voči Stvoriteľovi sa stala naša duchovná časť „neaktívna“. Stratili sme určujúcu zložku našej bytosti, preto keď mala prísť potopa, Stvoriteľ povedal o človeku:
„Je len telo!“
Z mocnej, nádhernej žiarivej bytosti, akou bol Adam, sme spadli na úroveň zvierat.
V tej časti našej bytosti, ku ktorej nemáme prístup vedomou mysľou, je poznanie o našom pôvode uložené. Preto vznikli na Zemi rôzne náboženstvá, lebo ľudia vždy hľadali svojho Otca. Až to vyústilo do dnešnej doby, kedy sme sa vedome rozhodli, že sa nechceme vrátiť k Otcovi a z tohoto spoločného rozhodnutia sa zrodila teória evolúcie – klamstvo vekov. V tejto teórii sa neráta s našou duchovnou zložkou, teória objasňuje náš pôvod a Adamovi potomkovia sa už viacej nemusia trápiť pocitom viny z odmietnutia Boha. Ale aj keď sa toto klamstvo javí ako milosrdná lož, jeho dôsledky sú strašné. Keď sme začali prehlasovať, že sme len zvieratá na najvyššom stupni vývoja, úplne sme s touto svojou rolou stotožnili. Stali sa z nás najhorší predátori na planéte. Sme nemilosrdní vrahovia. Zabíjame iné druhy, zabíjame sa medzi sebou, zabíjame svoje nenarodené deti, ničíme planétu pre osobný prospech, život nemá pre nás žiadnu hodnotu. Kolaps našej civilizácie, pred ktorým stojíme, je dôsledok teórie evolúcie. Sme ako utrhnutí z reťaze: Boh neexistuje, môžeme robiť všetko, čo uspokojí naše chúťky!
Generácia nových ľudí, ktorá sa rodí zhruba od 60-tych rokov minulého storočia – tzv. indigové deti – má iné myslenie. Odmietajú chamtivosť, nenásytnosť, egocentrizmus tohoto veku. Ľudia v nadchádzajúcom veku nebudú schopní pochopiť toto naše konanie a myslenie. Žijeme v najtemnejšom veku existencie človeka. Je len jedna cesta z tohoto stavu: vrátiť sa k Bohu, požiadať o odpustenie a nechať sa Ním vyučovať a viesť.
