Krajina v strede vesmíru, Kde slnko spáva a mesiac vstáva, Kde staré časy zas sa vrátia A kde zvláštni ľudia žijú.   Zem, na ktorej Mesto leží Mala byť pre nich záhubou; Mnoho ľudí vôkol Mesta, Ktorí horia silnou zlobou.   Týchto zvláštnych ľudí je len pár, No každý večer za súmraku, Keď slnko zájde a hviezdy žiariť začnú, Na perách pieseň a v tele plameň, Vedie malý národ k tancu nádej.   Nepriateľ zúril dlhé veky, Chcel poraziť národ...