Zmeny klímy

16.04.2018 09:44

Ľudstvo svojou činnosťou spôsobilo už aj zmenu prúdenia vetra v atmosfére vo výške sedem až 16 kilometrov nad zemským povrchom.

Boli ste na dovolenke, pršalo a vy ste preto sklamaní z celého leta? Zdá sa vám, že leto bolo preto studené? Je to omyl, ktorý poľahky vyvrátia odborníci.

Dôkazy nameraných teplôt z viacerých končín sveta potvrdzujú, že Zem sa globálne ohrieva, pričom do konca storočia sa očakávajú priam katastrofické scenáre.

„Oteplenie je väčšie, ako sme očakávali,“ potvrdzuje klimatológ SHMÚ Milan Lapin.

Podľa jeho predpovedných scenárov sa do roku 2100 oteplí o ďalšie štyri stupne Celzia. Pre porovnaie - za posledných 130 rokov teplota stúpla o dva stupne.

Toto je len začiatok

Vývoj klímy na Zemi je iba na začiatku veľkých zmien, zhodujú sa meteorológovia aj klimatológovia. To, čo sa deje dnes, je ešte nič v porovnaní s tým, čo čaká našich potomkov v roku 2050 alebo na konci storočia.

Hoci si laik povie, že dva stupne sú nevýraznou zmenou, nemá pravdu. Zažívame čoraz viac výkyvov zvyčajných hodnôt teploty, zrážok, ale aj iných charakteristík ovzdušia a podnebia.

Hlavný problém je v tom, že hoci sa atmosféra oteplí čo i len o jediný stupeň, omnoho výraznejšie stúpa jej schopnosť väčšmi sa nasýtiť vodnou parou. Práve to spôsobuje čoraz väčšie teplotné a zrážkové extrémy.

Vodná para je totiž omnoho významnejší skleníkový plyn, jej vplyv je niekoľkotisíc násobne vyšší než u oxidu uhličitého.

Niektoré zaujímavosti z extrémov počasia v SR:

  • V roku 2015 bolo na južnom Slovensku zaznamenaných až 22 dní s teplotou vyššou než 35 °C,
  • V lete 2015 výrazne stúpli priemerné denné teploty, môžu za to najmä extrémne vysoké nočné teploty vzduchu,
  • V Bratislave na Kolibe bolo toto leto až 26 tropických nocí, t. j. nocí s minimálnou teplotou vyššou ako 20 °C,
  • V Oravskej Lesnej bolo toto leto až 19 tropických dní, t. j. dní s teplotou nad 30 °C, pričom dlhoročný priemer je tam len 0,3 takéhoto dňa,
  • Február 2012 – bol naposledy zaznamenaný teplotne podnormálny mesiac na meteorologickej stanici v Hurbanove.
Ľudská činnosť zmenila aj dýzové prúdenie

Zmenil sa už aj spôsob prúdenia vzduchu v atmosfére. Zatiaľ čo kedysi mali tieto vetry vo vyšších vrstvách atmosféry menšie výkyvy, dnes sú ich krivky omnoho výraznejšie a zasahujú viac južným aj severným smerom.

Toto prúdenie sa ale zároveň spomalilo a preto tu napríklad v lete máme dva týždne súvislého extrémneho tepla a sucha a potom je dva týždne chladno a prší alebo fúka vietor.

 

Spomalenie dýzového prúdenia (v angličtine jetstream) sa tak prejavuje „posunutím“ počasia: chladné počasie je v čoraz južnejších oblastiach a naopak teplejšie býva na severe. 

Môžeme si za to sami. Ľudstvo sa pachtí za ziskami, ekológia ešte stále prehráva súboj s ekonomickými záujmami, vplyvom ktorých si energeticky drancujeme a extrémne prehrievame planétu.

Morská hladina sa zdvihne takmer o meter

Kým dnes je hladina svetového oceánu vplyvom globálneho oteplenia vyššia o 5 centimetrov, v roku 2100 má narásť minimálne o pol metra. Môže za to stále viac vody z roztopených ľadovcov.

„Pokiaľ však budeme do ovdzušia neustále vypúšťať viac a viac oxidu uhličitého, tak ako je tomu každý rok v súčasnosti, hladiny morí môžu stúpnuť až o 75 centimetrov,“ povedal Serge Planton z Météo France.

Podľa jeho meraní sme od roku 1990 na Zemi takmer zdvojnásobili emisie tohto skleníkového plynu a trend je stále rastúci.

„Ak by sme aj hneď emisie CO₂ znížili na nulu, akoby bola planéta Zem bez ľudí, do roku 2100 sa ešte oteplí o 0,9 až 2,3 stupňa ako dôsledok doteraz vypustených skleníkových plynov do ovzdušia,“ dodal.

Odchýlky ročných priemerov teploty vzduchu od rokov 1951 až 1980: