Čo znamená navrátiť sa k Bohu?

Navrátiť sa alebo vrátiť sa môže len ten, kto odišiel. Ak chceme vedieť, čo to znamená prakticky vrátiť sa, musíme vedieť najprv to, ako to bolo pred tým, ako sme odišli.

Adam žil pred pádom v absolútnej harmónii s Bohom. Boh bol jeho Otcom, vychovávateľom, pestúnom, učiteľom, radcom. To, čím bol Boh pre Adama, nebol nikdy pre anjelov. Adam bol synom Boha. Nie služobným duchom, ako anjeli, ale synom! Aký je vzťah medzi rodičom a potomkom? Majú medzi sebou lásku – čo je základ vzájomného vzťahu; potomok si nechá od rodiča poradiť, nechá sa ním viesť, majú spoločné ciele, spoločné zámery a majú spoločný domov. Raj bol domov pre Adama, Boh nemá domov, lebo je všade, ale v raji navštevoval svojho syna.

Vrátiť sa k Otcovi znamená dostať sa s Ním do vzťahu Rodič - dieťa so všetkými atribútmi, právami a povinnosťami. Toto sa deje znovuzrodením. Pri tomto akte transformácie Boží Duch obnovuje nášho ducha a mali by sme žiť znovu na tej úrovni, kde sme schopní komunikovať s Bohom, vnímať Božiu realitu a žiť v nej. Pán Ježiš hovorí svojím nasledovníkom: „....preto, že nie ste zo sveta...“ (Ján 15,19). Ak znovuzrodení ľudia nie sú z tohto sveta, prečo sa stále boja o to, či

• budú mať prácu

• budú mať dosť peňazí

• čo ak ochorejú

• čo bude s deťmi …...

Veď predsa v Božej realite – alebo náboženským termínom v Božom kráľovstve - je toto všetko automaticky. Platí:

„Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je život viac ako pokrm a telo ako odev?

Nestarajte sa teda a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme?

Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.

O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďakovaním nech sa oznamujú vaše žiadosti Bohu.“

Toto hovorí Kráľ Božieho kráľovstva – teda musí vedieť, čo hovorí. Ak si niekto myslí, že sa znovuzrodil do Božieho kráľovstva a stále sa trápi kvôli veciam, ktoré zabezpečuje ľuďom tento svetský systém, tak buď má klamlivú predstavu o sebe a nikdy neprešiel znovuzrodením, alebo – čo je horší prípad – narodil sa z Ducha, ale nežije v Božom kráľovstve. To znamená, že neverí svojmu Otcovi, že sa o neho chce postarať. Tým pádom robí to, čo voľakedy Adam v raji – neverí, že Boh má s ním dobré úmysly.

Znovuzrodený človek NIKDY nie je pod zákonmi tohto sveta, ale pod zákonmi Božej reality, Božieho kráľovstva.

Keď Pavol povedal, že „ak niekto nechce pracovať, nech ani neje“ znamená to, že Božie kráľovstvo nepatrí lenivcom (ani Boh nie je lenivec) ale neznamená to toľko, že sa znovuzrodený človek má starostiť a naháňať za peniazmi. Práca je prirodzený prejav našej kreativity, ktorú máme od svojho Otca – Boha. Ak sa práca stáva ťažobou bez radosti z nej, sme mimo Božieho kráľovstva. Každý človek dostal schopnosti, ktoré ho predurčujú k činnosti, ktorá ho bude napĺňať a tešiť. Len možno pri nej nezarobí toľko, aby sa vyrovnal ľuďom, ktorí sa riadia podľa princípov tohto sveta.