Dokonané je

Ako prebiehala záchrana detí Adama a Evy?

Potomkovia rajských ľudí natoľko milovali hriech, že boli ochotní zobrať život Tomu, ktorého stáročia očakávali - Mesiášovi Izraela. Nespĺňal ich predstavy o tom, aký má byť Mesiáš. Chcel dosiahnúť u ľudí zmenu myslenia, postojov, zmenu charakteru a takéhoto Mesiáša vodcovia vyvoleného národa nechceli. Oni očakávali príchod kráľa, ktorý porazí rímske impérium a obnoví kráľovstvo v Izraeli. A keďže Ježiš z Nazareta nezodpovedal očakávaniam, bolo rozhodnuté o jeho eliminácii.

Na Golgote boli vztýčené tri kríže. Ježiš visel na strednom kríži a po jeho pravej a ľavej strane boli povesení dvaja zločinci. Bola tretia hodina dňa (tri hodiny po východe Slnka = našich cca 9.00 hod. ráno).

Rímsky miestodržiteľ Pilát sledoval celý priebeh Ježišových posledných chvíľ. Dokonca napísal aj nápis a položil ho na kríž a nad Mesiášovou hlavou. Na kríži svietili slová: Ježiš Nazarejský, kráľ Židov.

Tento nápis čítali mnohí zo Židov, lebo miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný, bolo blízko mesta. A bolo to napísané hebrejsky, grécky aj latinsky, aby každý, kto sleduje popravu, rozumel. Najvyšších kňazov tento nápis veľmi iritoval a išli za Pilátom so sťažnosťou: „Nepíš: Kráľ Židov, ale že on povedal: Som kráľ Židov“. Ale Pilát im len stroho odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

Tí, ktorí sa prišli pozerať na popravu, alebo len tak išli okolo, sa posmievali umierajúcemu: „Ty, čo zboríš Chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ K týmto posmešníkom sa pridali aj najvyšší kňazi so zákonníkmi a so staršími a hovorili: „Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť. Je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme mu. Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád! Veď povedal: Som Boží Syn!“

Prešli tri hodiny. Niektorí zo zvedavcov odišli, iní ešte zostávali a čakali – čo ak sa niečo ešte stane?

O šiestej hodine (t.j. šesť hodín po východe Slnka – u nás poludnie) sa zrazu začalo stmievať a o chvíľu bola bola tma v celej zemi.

O ďalšie tri hodiny Ježiš zrazu zvolal: „Éli, Éli, lama zabachtani?!“ Čo znamená: „Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?!“

V tejto chvíli Ježiš, syn Adama, zažil zatratenie. Stav, v ktorom je duša človeka oddelená od Zdroja života. V smrteľnom tele tento stav nemôžeme zažiť. Kým dýchame, vždy je možnosť prosiť Boha o záchranu. Ale vo chvíli, kedy duša opustí telo, je rozhodnuté. Ježiš – bytosť, ktorá je totožná s Večným Vedomím, zažila odtrhnutie od podstaty svojej existencie. Keby tento stav ostal nezmenený, zanikol by všetok život v celom stvorenom svete.

Niektorí z tých, ktorí tam stáli a počuli ho, mylne pochopili jeho výkrik a hovorili: „Eliáša volá tento! Počkajme, či príde.“

Ježiš ešte zvolal z posledných síl: „Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha!“ Potom sklonil hlavu a bolo počuť záverečné slová tragédie:

„Dokonané je!“

Boh v tele na Zemi splnil svoju misiu. Syn Adama a Evy položil svoj život, aby zachránil Božie deti. Naplnilo sa to, čo Stvoriteľ pred štyrmi tisícročiami sľúbil Adamovi a Eve: narodil sa ich potomok, ktorý prišiel, aby rozdrtil hadovi hlavu.

V tomto okamihu začal náš vesmír kolabovať.

Opona v Chráme v Jeruzaleme sa roztrhla napoly. Táto opona bránila tomu, aby nikto z nepovolaných nemohol vstúpiť do najsvätejšej časti Chrámu – do svätyne svätých. Na toto sväté miesto mohol vstúpiť len raz ročne najvyšší kňaz a ktokoľvek iný by tam vošiel, zaplatil by životom. Zem sa začala triasť, skaly pukali, niektoré hroby sa otvárali a telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych, vyšli z hrobov a po Ježišovom vzkriesení prišli do Jeruzalema, kde ich mnohí ľudia videli. Smrť Božieho Syna privodila rúcanie sa vesmírnych zákonov.

Ježiš, syn Adama odišiel do ríše smrti, aby smrť porazil. Vrátil sa odtiaľ ako víťaz, ktorý má v rukách

 kľúče pekla a smrti. Pre každého, kto prejaví túžbu vrátiť sa domov k Otcovi, je cesta otvorená.