Nejvýznamnější událost, o které nám nikdo nic neřekl. Dechberoucí informace z tajemného pohoří Bucegi pronikly na veřejnost...

„Pokud skutečně existuje něco, co by mohlo lidstvo vysvobodit z jeho minulosti plné otroctví a zbavit ho cizí nadvlády, pak to jsou záhadné tunelové systémy v nitru pohoří Bucegi.“

Pomocou moderných špionážnych družíc, ktoré môžu preskenovať aj podpovrchové vrstvy Zeme, objavili v roku 2002 Američania v pohorí Bucegi zvláštne dutiny. Detailnejšie preskúmanie ukázalo, že sa v týchto miestach nachádza obrovská umelo vytvorená sála v podobe polgule s priemerom 100 metrov a výškou 30 metrov. K sieni vedie prístupový tunel, ktorý začína vo vnútri hory, je od zemského povrchu vzdialený približne 60 metrov a má "zapečatený" vchod umelou energetickou bariérou. Zo sály potom vedú tri podzemné veľmi dlhé tunely.

A nielen chodba, ktorá vedie podivne kľukato do sály, ale aj sála samotná je opatrená dômyselnými fyzickými aj energetickými ochrannými zariadeniami. Ani s pokročilou vrtnou technológiou sa Američanom nepodarilo preraziť ochranný plášť a energetickú bariéru. Pri týchto pokusoch dokonca zomrelo niekoľko mužov za nevyjasnených okolností.Otvoriť prístup do tunela a do sály sa podarilo až s použitím nefyzických nástrojov. V sieni potom našli vedci veľmi vyspelé technické zariadenia, ktoré vysoko presahujú naše súčasné možnosti.

Okrem iného bolo možné pozrieť si v sále holografické (3D) filmy z rôznych vedeckých oblastí, ktoré by mohli prispieť k rozšíreniu našich znalostí enormným spôsobom. Jeden z holografických projekčných programov pojednáva o doteraz utajovanej histórii ľudstva, pričom sa ukazuje, že naše oficiálne dejiny sú očividne zmanipulované a z veľkej časti lživé.

Po zdĺhavých a miestami zrejme veľmi emocionálnych rozhovoroch medzi Američanmi a rumunskými úradmi, ktorých sa neskôr zúčastnil aj Vatikán, bolo uzavreté množstvo dohôd. Je nutné poznamenať, že všetko prebiehalo pod masívnym nátlakom Američanov a rumunská strana bola nakoniec prinútená držať objav v tajnosti.

Niektorým účastníkom prieskumu objektu sa však podarilo odovzdať anonymne a v obmedzenom rozsahu informácie verejnosti. Poznatky, ktoré máme k dispozícii, pochádzajú od rumunského vnútorného zdroja, ktorý tiež napísal niekoľko veľmi zaujímavých kníh, preložených aj do angličtiny.

Podivná návšteva jedného z vplyvných členov Skupiny Bilderberg

Koncom mája 2003 zavolal Caesara Brada jeho nadriadený generál Obadea a oznámil mu, že sa s ním chce stretnúť vysoko postavená osoba zo zahraničia. Caesar bol veľmi prekvapený tým, že k nemu vôbec niekto - nieto cudzinec - získal prístup. 

    Caesar Brad bol technickým riaditeľom oddelenia Zero (Department Zero, DZ), najutajenejšieho útvaru v rámci rumunskej tajnej služby (SRI), o ktorom vedela len hŕstka ľudí. DZ založil Nicolae Ceauşescu a postaral sa aj o veľmi dobré vybavenie.Jednalo sa o malú skupinu ľudí, ktorá mala za úlohu skúmať všetky nevysvetliteľné udalosti, odohrávajúce sa v krajine.

    Útvar sa tiež ďalej zaoberal parapsychologickými témami az nich vyplývajúcimi možnosťami získavania informácií. Pre toto oddelenie boli vypracované špeciálne postupy náboru nových spolupracovníkov.

    Caesar Brad bol na základe mimoriadnych udalostí pri jeho pôrode pod dohľadom oddelenia DZ už od svojho narodenia.Vo veku 10 rokov ho zaradili do programu zvláštneho výcviku, pri ktorom boli prehĺbené a ďalej rozvinuté jeho transcendentálne schopnosti. Bol zverený do starostlivosti čínskeho lekára, pod ktorého vedením sa dostal na vysokú spirituálnu úroveň a vyvinul sa v integrovanú osobnosť. Čoskoro potom bol už poverený dôležitými úlohami. 

Jediné, čo sa Caesar z telefonátu s nadriadeným dozvedel bolo, že návštevníkom je niekto, kto patrí k vyššej talianskej šľachte a je aj významným členom slobodomurárskej lóže. Zároveň ovláda rumunčinu a je dobre oboznámený s pomermi v Rumunsku, na ktoré má tiež silný finančný vplyv.

Okamžite vycítil, že návštevník dokáže vyvíjať nátlak a silne ovplyvňovať. Zároveň tiež zaznamenal, že cudzinec je obklopený podivným tmavým mrakom s nepríjemným vyžarovaním, ktorý zakrýval jeho pravej úmysly. Caesar sa na stretnutie starostlivo pripravil pomocou hlbokej meditácie.

Vysokopostavený príchodzí bol na miesto stretnutia dopravený vrtuľníkom SRI. Bol vybrane oblečený, mal sebavedomé a arogantné vystupovanie a budil dojem, že je zvyknutý vydávať príkazy. Predstavil sa ako Signore Massini a pristúpil rovno k veci. Neobvykle otvorene oznámil Caesarovi, že je Veľmajstrom jednej z najdôležitejších slobodomurárskych lóží v Európe a patrí k vedeniu Skupiny Bilderberg.

Massini Caesarovi  oznámil, že existujú dva druhy ľudí: jedni, ktorí majú určité vlohy a silnú osobnosť, a iní - čo je väčšina - sú tí, ktorí sú manipulovaní a ovládaní. On že prichádza ako zástupca najvyššieho Rádu slobodomurárov a má veľký záujem na tom aby ich schôdzka bola úspešná. Chcel sa s Caesarom stretnúť osobne, pretože na neho veľmi zapôsobili Caesarove psychické schopnosti a iba jeho (Massiniho) značný politický vplyv mu umožnil dostať sa cez utajenia a ochranný múr útvaru DZ.

Zároveň tiež vysvetlil, že Skupina Bilderberg nie je slobodomurárskou lóžou a má podstatne významnejší vplyv. Slobodomurári sú len zásterkou a skutočná moc je na ďaleko vyššej úrovni, než je 33. slobodomurársky stupeň. S neuveriteľnou otvorenosťou opísal Massini skryté ciele tajných spoločností a niektoré ich hrozivé metódy, pomocou ktorých si zaisťujú a udržujú moc nad ľudstvom. Ponúkol Caesarovi členstvo v Skupine a dal jasne najavo, že by tým mohol získať nemalé výhody. Hoci na Caesara zapôsobil Massini silne negatívne, miestami pociťoval až odpor, podarilo sa mu toto rozpoloženie pred svojím náprotivkom skryť.

Satelity Pentagonu s tajným špionážnom vybavením

Satelity Pentagonu, ktoré vykonávali geodetický prieskum a boli vybavené tajnou bionickou technológiou a detektormi šírenia vĺn objavili v roku 2002 v určitej oblasti pohoria Bucegi zvláštnu dutinu. Prázdny priestor vyzeral ako keby ho nejaké inteligentné bytosti vnútri hory jednoducho vyrezali a rozhodne nešlo o jaskyňu.

Detailné satelitné zábery odhalili dva väčšie energetické uzávery, tvorené energetickým poľom. Prvý port bol ako energetická stena a uzatváral vchod do tunela, ktorý viedol do veľkej siene vo vnútri hory. Druhý uzáver bol ochranný štít v podobe polgule vo veľkej sále.

Massini o tomto zistení povedal Caesarovi a podelil sa aj o informáciu, že v podzemí sa nachádza niečo veľmi dôležité.Očividne poznal aj podrobnosti, ktoré sa týkali nálezu a vedel, že v sieni v tvare polgule je najmenej jeden objekt, ktorý má pre slobodomurárov podstatný význam. Tunel a sála sa nachádzali v určitej polohe voči skalným formáciám známym ako "Babele" a "Sfinga Bucegi".

Dvojča v Iraku

Tím z Pentagonu zistil, že energetická bariéra v tvare polgule v sále má rovnakú štruktúru a formu ako tá, ktorá bola nedávno predtým objavená v Iraku v okolí Bagdadu. Krátko po náleze vypukla v Iraku vojna (druhá vojna v Zálive), Američania získali prístup k najväčšej záhade v regióne a zaistili si nad objektom kontrolu bez toho, aby Iračania čokoľvek tušili.

Massini Caesarovi vysvetlil, že tieto objavy súvisia s utajovanou históriou Zeme a dejinami tajných organizácií, ku ktorým patrí. Keď si americkí odborníci pri svojom výskume povšimli zrejmé podobnosti oboch podzemných stavieb - pri Bagdade a aj v pohorí Bucegi - veľmi to znepokojilo Massiniho a jeho slobodomurársku lóžu, spočiatku takmer prepadli panike. Príčinou bol fakt, že tá väčšia a komplexnejšia stavba sa nachádza na rumunskom území. Zrejme mali informácie, že by Rumunsko mohlo zohrať dôležitú úlohu pri zvrhnutí tajných spoločností, ktoré kontrolujú svet a udržujú ho v otroctve. Ďalej bolo povedané, že v pohorí Bucegi sa nachádza energetická pyramída, pre ľudské oko neviditeľná, ktorá pôsobí ako ochrana okolia hory a má za úlohu strážiť utajované vedomosti kým nepríde čas, aby vyšli najavo.

Caesar vedel, že Massiniho nemôže len tak jednoducho odmietnuť, pretože mal v úmysle pokúsiť sa získať čo najväčšiu kontrolu nad ďalšími postupmi. Spoločne s americkými špecialistami zabezpečilo zvláštne oddelenie Zero oblasť, začali s prieskumom a chystali sa začať vrty.

Massini veľmi rýchlo obstaral najmodernejšiu vrtnú súpravu, poskytnutú americkou armádou. Tento verejnosti neznámy prístroj bol schopný ľahko prevŕtať i najtvrdšie skaly. Neveľké zariadenie by pomocou silne ionizovanej plazmy a určitej rotácie magnetického poľa dokázalo skalu doslova roztaviť. Od súpravy neodlietal žiadny prach ani odpad, ale osoby, ktoré s ňou pracovali, museli mať ochranný oblek.

Po márnych pokusoch prevŕtať sa z bočnej strany do tunela, ktorý vedie k sále - nepodarilo sa to ani s utajovanou armádnou technológiou - sa rozhodli skúsiť preraziť energetickú bariéru, ktorá bola asi 60 - 70 metrov od vchodu. Uvideli tam kratšiu chodbu, podobnú tunelu metra s dokonale hladkými stenami, ktorá bola ukončená masívnou kamennou bránou, zapečatenou neviditeľnou energetickou bariérou. Pri pokuse dostať sa k bráne zomreli traja členovia prvého špeciálneho oddielu na okamžitú zástavu srdca, pretože prišli do kontaktu s energetickou zábranou. Jeden z Američanov z vedúceho tímu, ktorý sa uzávery iba ľahko dotkol, sa z rovnakého dôvodu tiež zrútil, ale podarilo sa ho ešte oživiť.

Každý predmet z anorganického materiálu, ktorý bol hodený na neviditeľnú stenu, sa v okamihu rozpadol na prach, organická hmota bola odmrštená späť - pokiaľ nemala určitú vysokú frekvenciu.

Prekonanie prvej energetickej bariéry

Za veľmi účinným energetickým uzáverom, ktorý zapríčinil smrť troch ľudí, bola masívna kamenná brána. V bočnej stene, medzi bariérou a bránou, bol rozoznateľný štvorec (cca. 20 x 20 cm) vtesnaný do rovnostranného trojuholníka. Trojuholník smeroval jedným z vrcholov nahor. 

Po nešťastných udalostiach vstúpil Caesar do stavu meditácie, aby zistil, čo sa prihodilo. Pritom pocítil určitý druh prepojenia s energetickou bariérou - akoby vzájomnú sympatiu. Potom sa dotkol ľahko rukami  povrchu uzáveru a pocítil ľahké mravčenie na koži. Očividne pre neho energetický štít nebezpečný nebol a neublížil mu. Hrúbku bariéry odhadol na jeden centimeter. Caesar sa rozhodol pokračovať a naozaj sa mu podarilo štítom prejsť. Prítomní americkí dôstojníci boli všetci úplne zmätení. Caesar to vysvetlil autorovi knihy Transylvanian Sunrise Radu Cinamarovi, ktorý mal neskôr možnosť v sprievode Caesara vstúpiť do podzemia:

"Tí, ktorí komplex vybudovali, považovali zrejme prvý energetický uzáver za hlavnú časť ochrany proti vniknutiu nepovolanými. Bariérou nemôže preniknúť nikto, kto nemá vysoko rozvinuté a na všeobecné blaho orientované vedomie. Aby bolo možné ochranou prejsť, musí mať človek určitú osobnú frekvenciu. Štít nerozbila ani jadrová zbraň. "

Potom sa Caesar dotkol štvorca v trojuholníku a mohutná kamenná brána sa ticho a ľahko odsunula do steny po ľavej strane. Na prekvapenie všetkých prítomných zmizla súčasne aj energetická bariéra a otvoril sa pohľad do obrovskej a dlhej miestnosti, ktorá bola neskôr nazvaná Veľkou galériou (chodbou).

Hoci nikde neboli vidieť žiadne zdroje svetla, Veľká galéria bola dokonale osvetlená. Neskoršia analýza ukázala, že steny sú zo syntetického materiálu a miestami aj organického. Mali farbu oleja a hádzali modrasté a zelenkasté odlesky.

Testy ukázali, že napriek tomu, že pri dotyku pôsobili steny pružne, nemohli do nich urobiť žiadne škrabance ani ich inak poškodiť. Vzdorovali všetkým pokusom rezať do nich alebo vŕtať. Vedci sa ešte pokúsili vystaviť ich účinkom ohňa, ale plamene boli až mystickým spôsobom pohltené a na stenách po nich nezostalo ani stopy. Americkí špecialisti potvrdili, že materiál, z ktorého steny sú, je fascinujúcou kombináciou organických a anorganických látok.

Po zhruba 300 metroch odbočovala chodba ostro doprava a vpredu bolo vidieť modré svetlo, ktoré bolo odrazom energetického ochranného štítu sály.

Diplomatický nátlak a vynútené dohody

Caesar bol prvý, kto do siene nazrel:

"Počas toho ako sme sa blížili ku koncu chodby, dúfal som, že sa mi podarí otvoriť aj druhý uzáver. Keď som tam ale došiel, bol som ohromený. Chodba ústila do obrovského sálu vnútri hory a predo mnou sa týčil ochranný energetický štít v tvare polgule, ktorý pokrýval takmer celú sálu a všetky predmety, nachádzajúce sa vo vnútri. Nádhera stavby bola neopísateľná. Ale v ten moment, kedy som sa chystal zistiť, akým spôsobom sa dostať dovnútra, ma zastihol telefonát zo základne. Správy, ktoré som počul, všetko veľmi skomplikovali. Došlo k nečakanej udalosti a tá rozmetala všetky plány vrátane tých Massiniho. "

Poradca Národnej bezpečnostnej rady USA dostal prísne tajný fax, že energetická bariéra "dvojčaťa" pri Bagdade, ktorú Američania nemohli doteraz prekonať, bola zrazu aktivovaná a začala pulzovať na vysokej frekvencii.

"Najviac prekvapujúce na tej informácii bolo, že sa pred "bagdadským" štítom objavil hologram, ktorý ukázal najskôr Európu, potom Rumunsko, zameral sa na pohorie Bucegi a ukázal Veľkú galériu a polguľovitý štít v tamojšej sieni, ktorý tiež silne pulzoval. Bolo zrejmé, že obe ochranné energetickej bariéry boli medzi sebou nejaký zvláštnym spôsobom previazané, aktivácia v jednom mieste vyvolala aj aktiváciu u "dvojčaťa". Kto vie, možno existuje v podzemí celá sieť podobných objektov, ktoré sú rozmiestnené po celom svete. Zlá správa bola, že bol o všetkom informovaný americký prezident a ten nadviazal diplomatický kontakt s Rumunskom. Tým bola naša operácia v priebehu niekoľkých minút prezradená."

Rumunská vláda dovtedy nebola informovaná zámerne - aby sa zamedzilo prípadnému politickému ovplyvňovaniu. Predstavený Caesara, generál Obadea, bol povolaný do Bukurešti, aby podal vysvetlenie. Už predtým sa Caesar s Obadeom dohodli, že celú záležitosť pravdivo oznámia, vrátane vzťahu medzi Caesarom a Massinim, len nemali jasno v tom, na koho sa majú obrátiť, aby ich plány neboli zmarené.

Američania sa stiahli na svoju základňu a vchod do podzemia strážili rumunské špeciálne jednotky. Pretože americká vláda od rumunskej požadovala, aby jej bola zverená kontrola nad komplexom a všetkými operáciami s tým spojenými, začalo rumunské vedenie reagovať trochu nervózne a chaoticky. Americkí generáli boli z Rumunska odvolaní do Washingtonu na neodkladné stretnutie.

Nasledovali dni plné dramatických zvratov. Caesar opísal Raduovi nasledujúce udalosti takto:

"Najvyššia národná  obranná rada CSAT (Rumunska) bola zvolaná na neodkladné zasadnutie. Väčšina členov bola otrasená tým, čo sa dozvedeli, ale vo vzťahu k nám (útvar DZ) sa zdvihla vlna sympatie a generál dostal z ich strany širokú podporu. Bolo rozhodnuté, že budeme pokračovať v prieskume. Diplomatická kríza však vyriešená nebola, americkí vojaci opustili krajinu, ale vedci a špecialisti so svojimi prístrojmi zostali. Domnievali sme sa, že budeme mať pokoj na prácu a ja som sa tešil, že nebudem musieť predstierať plnenie prianí a podmienok Massiniho a slobodomurárskej elity. Bohužiaľ vplyv a nátlak tejto elity bol veľmi silný, použili diplomatické kanály.

Potom, čo bolo rozhodnuté, že sa bude vo výskume pokračovať a riadiť ho bude DZ, som projekčné siene navštívil ešte niekoľkokrát a s naším špeciálnym tímom sme katalogizovali predmety, ktoré tam boli.

Čoskoro sme ale zaznamenali protichodné signály z radov politikov. Príkaz stíhal príkaz a navzájom sa rušili, miestami úplne, inokedy čiastočne. To všetko nasvedčovalo tomu, že v určitých kruhoch panuje silné napätie a odohrávajú sa tam rôzne drámy. Zabezpečeným telefonátom som oznámil prvé výsledky nášho skúmania a to bola zrejme tá iskra, ktorá viedla k výbuchu celého suda." 

Najvyššia rada obrany zvolávala jedno zasadnutie za druhým. Väčšina rady chcela tieto fantastické objavy v rumunskom pohorí oznámiť celému svetu, menšina bola kategoricky proti, emócie stúpali a niektorí členovia odchádzali z rokovania.Prezidentovi poradcovia prichádzali a odchádzali a priebežne odovzdávali rade čerstvé informácie z diplomatických kanálov.

Keď boli americkí diplomati informovaní o tom, že Rumunsko má v úmysle urobiť pred celým svetom dôležité vyhlásenie, vypukol obrovský zmätok a niektorí z nich prepadli panike. Rumunský prezident viedol dlhé hovory s Bielym domom a do Bukurešti bola poslaná americká delegácia.

Všetky peňažné prevody, dohody a zmluvy medzi Rumunskom a medzinárodnými finančnými inštitútmi boli zablokované, rumunské Ministerstvo obrany uviedlo do stavu pohotovosti dôstojníkov a medzi zúčastnenými panovalo rozrušenie a zdesenie - bez toho, aby bol známy pravý dôvod takého napätia.

Diskusie medzi rumunskými a americkými predstaviteľmi prebiehali veľmi ostro, kričalo sa a vyhrážalo.

Rumunská strana chcela objav zverejniť, doložiť snímky a dôkazy a vysvetliť súvislosti. Mala v úmysle pozvať popredných vedcov z celého sveta, aby sa podieľali na výskume a štúdiu nálezov. To, čo bolo ale najdôležitejšie a čo chceli Rumuni odhaliť, bola pravda o raných dejinách ľudstva a poukázať na to, že súčasná oficiálna história je sfalšovaná. Rovnako tak sa chceli podeliť aj o fakty, ktoré bohužiaľ zatiaľ ešte stále zostávajú utajené.

Američania však na tieto zámery zareagovali veľmi ostro, pretože uverejnenie by v okamihu zničilo ich moc a svetový vplyv; ešte horšie - uvrhlo by to ich spoločnosť aj hospodárstvo - a možno aj celý svet - do nepredstaviteľného chaosu.Oficiálne zdôvodnenie USA znelo, že chcú zabrániť vypuknutiu paniky a nepokojov v celosvetovom meradle.

Špeciálnymi diplomatickými kanálmi sa ozval aj pápež a nabádal k uváženiu a zdržanlivosti vo vzťahu ku kroku, ktorý by mal pre ľudstvo natoľko zásadný význam. Pápeža kontaktovali Američania pretože dúfali, že v ňom získajú spojenca a pomôže im zabrániť zverejneniu, ktoré by malo bezpochyby dopad aj na moc Vatikánu a dôveru kresťanských veriacich.

Pápež ale prekvapivo nezaujal jednoznačnú pozíciu, požadoval iba starostlivo zvážiť klady a zápory a prisľúbil poskytnúť rumunskej vláde určité dôležité dokumenty z vatikánskeho archívu.

Podľa slov Caesara bolo čoskoro na to uzavretých niekoľko dohôd:

"Nakoniec, po mnohých hodinách rokovaní a konzultácií, bola uzatvorená zmluva o spolupráci s presnými formuláciami, ktoré zabezpečovali vyváženosť záujmov oboch štátov. Pápež sa zaviazal, že Rumunsku sprístupní dôležité podklady, ktoré potvrdia aj objavy v pohorí Bucegi. Po celodennom rokovaní bol podpísaný konečný dokument medzi Rumunskom, Vatikánom a USA. Vatikán a USA súhlasili so spoluprácou za presne určených podmienok. Časť dohody spočívala v tom, že Rumunsko bude v skrátenom konaní prijaté do NATO. A Rumunsko muselo zverejnenia odložiť na neskôr. "

Pre Massiniho a jeho organizáciu táto dohoda znamenala, že stratili vplyv na ďalší priebeh udalostí. Pre Caesara - že sa bude môcť ďalej zaoberať nálezmi a získa v tomto smere podporu, na druhej strane sa musel vzdať svojho plánu zverejniť výsledky svojej práce.

Napriek tomu sa ale našla cesta, aby mohli byť informácie o objave - aspoň čiastočne - sprístupnené ľuďom. Caesar umožnil svojmu priateľovi Raduovi návštevu komplexu a aj možnosť vyskúšať niektoré objekty vo vnútri. Čo tam Radu zažil a čo mu k tomu Caesar povedal, bude v ďalšej časti.

Z Veľkej galérie do projekčnej sály

Po tom, čo sa podarilo získať prístup do Veľkej galérie (chodby), boli na zabezpečenie vchodu prijaté veľmi prísne opatrenia. Očné dúhovky Caesara a generála Obadea boli naskenované a uložené do registra, nikto sa teda bez sprievodu jedného z nich nemohol do podzemia dostať; okrem toho bol nainštalovaný systém neviditeľných laserových "závor". Až po overení dúhovky bola cesta voľná. (Rumuni dokázali zabrániť tomu, aby boli do registra zanesené aj očné dúhovky amerických generálov.) A pochopiteľne bol vstup chránený aj príslušníkmi špeciálnych jednotiek ako rumunských tak i amerických.

Pôvodná energetická bariéra, ktorá chránila vchod po tisíce rokov a nakoniec zapríčinila smrť troch mužov z útvaru Zero, bola deaktivovaná, kým bola kamenná brána otvorená. Ako bol uzáver vytvorený a na akom princípe pracuje, sa zistiť nepodarilo.

  Z neznámych dôvodov chodba - Veľká galéria - po 280 metroch ostro zahýba doprava; rovnakou záhadou bol pre vedcov aj materiál, z ktorého boli steny. Veľká galéria odbočuje potom pred koncom doľava, ústi do 4-metrovej haly, ktorá prechádza do ohromného skalného dómu a otvára nádherný pohľad do priestoru, ktorý bol pomenovaný ako Projekčná sála. Zhruba vo vzdialenosti 7 - 8 metrov od vchodu do sály sa začína týčiť ochranná energetická kupola a bráni vstupu. Klenie sa cez väčšinu siene a vyžaruje úchvatné modré svetlo, ktorým prebleskujú svetlé lúče. Existuje iba jeden prístup do sály skrze kupolu, je to brána, ktorá, keď sa blížite ku štítu z Veľkej galérie, je najskôr priehľadná a potom zmizne úplne. Ochranná kupola budí dojem dokonalej holografickej projekcie, je ale tvorená iba energiou. Rovnako tak ako aj prvý uzáver pri vchode do Veľkej galérie, odoláva vnútorný štít akýmkoľvek pokusom - okrem miesta brány, ním preniknúť alebo ho poškodiť. Zvnútra už nie je kupola modrá, ale zlato-biela a vydáva veľmi príjemné svetlo. Zadná časť polgule je ohraničená skalnou stenou sály.

Projekčná sála

V druhej polovici augusta 2003 sa Raduovi naskytla úžasná príležitosť vstúpiť do sály v sprievode Caesara a uvidieť Projekčnú sálu a všetko na vlastné oči.

Prvé čo ho zaujalo, bolo, že ochranná kupola na druhom konci, oproti vstupnej bráne, končila asi vo výške 10 metrov na skalnej stene a tam boli vchody do 

ďalších troch tunelov. Súčasne sa ale od Caesara dozvedel, že ten do týchto troch chodieb prístup nemá a to na základe striktnej dohody medzi Rumunmi a Američanmi. Keď sa Radu porozhliadal po tom obrovskom priestore získal dojem, že sa nachádza v úplne inom svete. Nič z toho, čo videl, nezodpovedalo tomu, čo dovtedy poznal.

Vpravo i vľavo od vstupnej brány uvidel pozdĺž stien rad piatich veľkých kamenných stolov v tvare T, žiadny z nich nebol nižší ako dva metre. Vzhľadom k výške umiestnili výskumníci do sály špeciálne statívy, pomocou ktorých mohli "dosiahnuť" pohľadom na povrch stolov. Na ich povrchu sú precízne vyryté zahĺbené reliéfy rôznych znakov neznámeho písma a ďalšie, ktoré sa podobali starovekému klinopisu. Na doskách stolov boli aj všeobecné symboly ako trojuholníky alebo kruhy.

Hoci znaky neboli namaľované, žiarili fluorescenčným svetlom rôznych farieb a pri každom stole to bola iná farba. Na niektorých sa nachádzali rôzne predmety, ktoré vyzerali, že majú technické použitie.

Z mnohých týchto prístrojov viedli biele káble alebo šnúry k podlahe a mizli v striebristých lesklých schránkach na zemi. Pri bližšom prieskume sa zistilo, že sú extrémne pružné a veľmi ľahké. Okolo káblov vírili svetelné impulzy.

Vždy, keď sa niekto priblížil k jednému zo stolov, bola aktivovaná holografická projekcia, ktorá sa týkala určitého vedného odboru. Trojrozmerné vyobrazenie vyvolávala dokonalú ilúziu a bolo vysoké 2,5 metra.

Projekcie sa zapínali automaticky, boli súčasne ale aj interaktívne a menili sa podľa toho, akého symbolu sa človek na doske príslušného stola dotkol.

 

Holografická DNA-kombinácia mimozemských rás a vedecká knižnica

Pri skúmaní povrchu stolov vedci zistili, že sú potiahnuté tmavou sklovitou hmotou, ktorá je rozdelená do rôzne veľkých štvorcov, obrúbených líniami, ktoré tvoria určitý druh siete - "pavučiny".

Jeden zo stolov obsahoval znalosti z oblasti biológie a premietal obrazy rastlín a živočíchov, z ktorých niektoré boli vedcom úplne neznáme. Dotykom jedného zo štvorcov bol vyvolaný hologram, ktorý zobrazoval ľudské telo. Keď sa štvorca Radu dotkol, náhodne zistil, že sa pozerá na holografický model svojho vlastného tela. Trojrozmerné zobrazenie sa sústavne otáčalo a pritom zvýrazňovalo určité aspekty. Radu položil prst dovnútra štvorca a otvoril sa pohľad do vnútorného priestoru tela a boli mu ukázané rôzne orgány podľa toho, ako Radu posúval prst vo vnútri štvorca. Určitými pohybmi sa dalo zobrazenie priblížiť až na molekulárnu alebo atomárnu úroveň:

"Myslel som, že sa mi to snáď zdá, ale naozaj som uvidel molekulárnu štruktúru, ktorá bola súčasťou mojej pečene, mnohokrát zväčšenej. Počas niekoľkých okamihov som sa dozvedel viac, než by si mohli súčasní vedci predstaviť aj vo svojich najdivokejších snoch. Hologram tiež ukazoval určitý druh energetického zhluku, ktorý sústavne menil farbu, zrejme na základe zmien, ktoré v mojom tele sústavne prebiehali ... "

Dotykom ďalších štvorcov boli aktivované projekcie mimozemských bytostí a iných planetárnych sústav. Keď sa človek dotkol súčasne dvoch rôznych štvorcov, bola vyobrazená komplexná vedecká analýza DNA oboch rás vrátane možností zlučiteľnosti genotypov. Na bočnom paneli sa objavil popis k obrazom. Ku koncu simulácie boli zobrazené výsledky možného skríženia.

Ďalšie projekčné programy obsahovali podrobné informácie z oblastí fyziky, kozmológie, astronómie, technológií, architektúry, biológie a dokonca aj náboženstva.

Skutoční obri

Na otázku ohľadom vybudovania tohto komplexu Caesar odpovedal, že doteraz nemajú ani poňatia, kto boli jeho stavitelia. "Jediné, čo môžeme usudzovať je, že to boli veľmi vysoké bytosti, inak  si nevieme vysvetliť rozmery predmetov a aj priestorov."

Je zaujímavé, že v Rumunsku boli pri vykopávkach na rôznych miestach objavené kostry obrích rozmerov, o ktorých sa na internete dajú nájsť záznamy. Rumunská televízia uviedla už viac relácií na túto tému.

V strede sály nachádzala približne 2,5 metra vysoká plošina s piatimi stupňami. Navrchu bola kabína v tvare valca z priehľadného materiálu vysoká 3,5 metra a s priemerom 1,5 m. Vnútri bolo niekoľko komplikovaných prístrojov a boli viditeľné senzory a kovové drôty.

"Došli sme k záveru", vysvetľuje Caesar "že sa jedná o zariadenie na vysielanie mentálnej energie. Možno je to zosilňovač myšlienok alebo "stroj na myšlienky". Očividne mala kabína rozmery, ktoré zodpovedali veľkosti jej tvorcov. Kovové senzory hore by dokonale sedeli na hlave 3,5 metra vysokého človeka, ktorý by bol v kabíne usadený. Bohužiaľ sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť, ako zariadenie funguje, budeme ale vo výskume pokračovať. Požiadali sme USA o špeciálne prístroje na základe najnovších technológií, ktoré by mali čoskoro doraziť.S ich pomocou bude možné vykonávať systematický prieskum. Predpokladáme, že osoba, ktorá bude pripojená k senzorom vnútri valca, bude môcť ovládať veľkú mentálnu energiu, neviem ale zatiaľ kam bude nasmerovaná. "

Ovládací panel

Zhruba o 15 metrov ďalej je uprostred miestnosti niečo na spôsob ovládacieho panelu, celkovo nie moc veľký, ale opäť dosť vysoký. Podobne ako k stolom, museli byť aj tu pristavené prenosné schody aby bolo možné preskúmať hornú dosku. Tam bola znovu sústava rôznych geometrických symbolov v rôznych farbách, ktoré mali zrejme funkciu ovládacích tlačidiel. Okrem toho boli na paneli ešte dva podlhovasté potenciometre a uprostred veľký červený "gombík", okolo ktorého bol kruh tvorený zložitými znakmi.

Pohyb roztvorenou dlaňou nad oblasťou červeného "gombíka" (Caesar trval neoblomne na tom, aby sa gombík nestlačil ani aby sa ho nikto nedotkol) okamžite spustil veľkú holografickú projekciu, ktorá ukazovala Zem z výšky asi 25 kilometrov. Bolo vidieť Karpaty a vedľa nich obrovskú vodnú plochu. Voda prúdila nižšie položenými oblasťami, potom začala miznúť, až sa ukázal zemský povrch. Potom sa premietali obrazy, kde sa valili mocné prúdy vody, ohromné ​​rieky, prýštiace z vnútra krajiny na územiach, ktoré obklopovali Rumunsko, vrátane veľkých oblastí Maďarska a Ukrajiny. Neskôr bolo ukázané časové obdobie, kedy bolo prakticky celé Rumunsko zaplavené a nad hladinu vystupovali iba tie najvyššie vrcholy hôr. Potom sa objavili vyobrazenia potenciometrov, na ktorých sa ovládacie gombíky posúvali smerom dole a následne začala miznúť voda z povrchu; k veľkému prekvapeniu odtekala späť do krajiny v jednom jedinom mieste na území Rumunska. Východne od oblúku Karpát sa objavila veľmi tmavá oblasť, ktorú si nevedeli prizerajúci vysvetliť. Delta Dunaja zrazu nebola a v miestach Čierneho mora sa začala vytvárať planina smerom ku Strednému východu. Potom ale bola holografická projekcia úplne neočakávane ukončená.

Premietnutý obraz mohol byť pochopený ako návod na obsluhu alebo aj ako varovanie, pretože bolo možno poukázané na to, čo sa stane, ak bude zatlačený červený "gombík" - aká katastrofa by mohla nastúpiť.

Záhadná amfora

Po strane sály, za stolmi vo forme T, boli kovové objekty, ktoré sa podobali anténam. Boli to sústavy kovových ramien zložitých tvarov. Nikto netušil, k čomu by mohli byť.

Ďalej v miestnosti, asi 10 metrov od ovládacieho panelu, bol kubický podstavec (3 x 3 m) s hladkým povrchom zlatistej farby. Na ňom sa uprostred nachádzala malá, 15 cm na výšku, kupola so štrbinou hore. Nádoba, ktorá pripomínala antickú amforu, vysoká 50 centimetrov, bola umiestnená pred kupolou.

"Obsah amfory bol jedným z najdôležitejších objavov", povedal Caesar. "Osobne si myslím, že to bolo práve to, čo sa snažil získať vážený Signore Massini a jeho slobodomurárska elita."

Amfora bola bez ozdôb a nápisov, zhotovená z červenkastého kovu a nemala úchytky. Caesar z nej zložil elegantné veko a nazrel do nádoby. Vnútri bol trblietavý biely prášok. 

"Odobrali sme vzorku a odovzdali americkým vedcom k analýze", rozprával Caesar. "Odborníci boli veľmi zaskočení, pretože zistili, že sa jedná o neznámu kryštalickú štruktúru monoatomického zlata. Derivát zlata, ktorý je žiarivo biely a ktorého atómy sú usporiadané v dvojrozmernej mriežke na rozdiel od obyčajného zlata, ktoré je žlté a atómy sú rozmiestnené v trojdimenzionálnej mriežke. Vyrobiť taký monoatomický zlatý prášok je veľmi ťažké, obzvlášť ak sa musí dosiahnuť vysoká čistota.

Je veľmi málo informačných zdrojov ohľadom technológie jeho výroby. Popisy procesu je možné nájsť v niektorých starých textoch a v niekoľko málo alchymistických pojednaniach zo Stredného východu. Vedcom sa dodnes nepodarilo získať monoatomické zlato tak neobyčajne vysokého stupňa čistoty. Má mať neuveriteľné terapeutické účinky a regeneratívne možnosti. Jeden americký vedec mi rozprával, že NASA sa o monoatomické zlato veľmi zaujíma a venuje nemalé prostriedky na jeho výskum."

Zjavne mal Massini informácie o amfore ešte predtým, než sa vydal do Rumunska. Caesar bol veľa prekvapený jeho veľkým záujmom a snažil sa zistiť viac informácií:

"Bolo mi povedané, že látka vo svojej najčistejšej forme silne stimuluje určité energetické toky a má pozitívny vplyv na obnovenie buniek, špeciálne neurónov. Inými slovami, umožňuje vlastne omladnutie. Teoreticky by mohol človek v jednom fyzickom tele žiť po stáročia, ak by pravidelne a v určitých dávkach užíval tento prášok."

Tým by sa však dala tiež vysvetliť dlhovekosť niektorých historických postáv. 

Skutočné dejiny našej planéty

Na Radua čakalo ďalšie prekvapenie.

Štrbina na vŕšku malej kupoly za amforou slúžila na premietanie hologramov, ktoré sa vzťahovali k rôznym dôležitým a dovtedy neznámym skutočnostiam z veľmi dávnej histórie ľudstva, od úplného začiatku. Čoskoro sa v priebehu projekcie ukázalo, že Darwinova evolučná teória je nesprávna. Zem sa začínala vyvíjať neobyčajne inteligentnými "krokmi" a pomocou veľmi hlbokej intuitívnej syntézy. Radu mal možnosť spoznať ucelenú verziu udalostí, ktoré sa odohrali pred státisícmi rokov. Avšak Caesar ho upozornil, že vzhľadom k dohode s USA nie je povolené tieto informácie zverejniť.

Podľa Raduovho odhadu je 90% našich dejín, ktoré sú popísané v knihách, lživé. Ale mýty a legendy, považované za výtvory fantázie, zodpovedajú pravde ďaleko viac. Toto "otočenie" pravdy spôsobilo mnohé problémy a konflikty medzi národmi.

Väčšina teórií archeológov je tiež chybná. Nie je pravdou, že dinosaury vyhynuli pred 65 miliónmi rokov a dávne kontinenty Atlantida a Lemúria neexistovali. 

Miestami, keď sa objavovali dôležité udalosti, boli na pozadí projekcie premietané ešte hviezdne mapy, kde boli zvýraznené určité hviezdy a ich konštelácie. Ak to človek porovná so súčasnou hviezdnou oblohou, môže ľahko zistiť, kedy sa čo odohrávalo. Hoci sa ukázalo, že časové obdobie, ukázané hologramom, bolo veľmi dlhé - státisíce rokov, násobkami cyklov precesie (približne 26 000 rokov) bolo možné odpočtom ukázaného počtu cyklov datovať zaznamenané deje. Takýmto spôsobom sa podarilo aj určiť, kedy bol vybudovaný komplex v Bucegi: pred 50 000 - 55 000 rokmi.

Nečakaná odhalenie

Lekcie poskytnuté holografickými projekciami boli dobre zrozumiteľné, ale súčasne tiež "zničujúce", ​​pretože predkladali úplne iný obraz dejín než to, čo poznáme. Ukázali pravdu o egyptskej civilizácii a aj akým spôsobom boli stavané pyramídy. To sa však veľmi líšilo od toho, čo nám rozprávali egyptológovia. Bolo zrazu jasné, čo sa naozaj odohrávalo počas potopy, bolo vysvetlené, ako bola potom ľudská civilizácia znovu vybudovaná a ako boli neskôr osídlené Európa, Ázia i Afrika. Všetky tieto skutočnosti boli príliš šokujúce, než aby mohli byť oznámené súčasnému ľudstvu s jeho zdanlivými znalosťami, vierou a prevládajúcim spôsobom myslenia.

Hologramy ukázali vývoj a udalosti až do 5. storočia n.l. Buď boli stavitelia sály schopní už pred 50 000 rokmi nahliadnuť do budúcnosti, alebo - čo je pravdepodobnejšie - mali možnosť až do 5. storočia n.l. aktualizovať databázu. Prečo je časovou hranicou 5.storočie sa zistiť nepodarilo.

V dramatickom slede obrazov bol premietnutý aj život Ježiša Krista a jeho ukrižovanie, ktoré je dodnes mnohými spochybnené. Vtedy sa prihodilo veľa ďalších veľmi pozoruhodných udalostí, ktoré sú ešte podivuhodnejšie, než to, čo sa píše v evanjeliu. Projekcia tiež odhalila, že pri ukrižovaní boli prítomné osoby z iných historických časových období.

Hologramy tiež ukázali úseky zo života zvláštnych mimoriadnych bytostí a ich spirituálnu misiu na Zemi, ktoré mali "božské" schopnosti. Tieto bytosti tu žili zhruba pred 18 - 20 000 rokmi a pracovali na zlepšení podmienok. V tej dobe sa sociálny systém a rozloženie ľudstva na planéte veľmi líšilo od toho, čo poznáme dnes. Archeológovia, antropológovia a historici by museli zásadným spôsobom zmeniť svoje celkové poňatie a prístupy k dejinám.

Počas krátkej doby sa Radu dozvedel toľko dôležitých informácií o našej minulosti, že by ich zaznamenanie a opis zabrali stovky strán.

Tri záhadné tunely

Skoro po tom, čo skončila posledná projekcia a Radu sa trochu spamätal z prívalu zážitkov a informácií, upozornil ho Caesar, že je potrebné návštevu podzemia ukončiť a vydať sa späť.

Boli tam ale ešte tie obrovské, tajomne pôsobiacej vchody do troch záhadných chodieb a boli od nich vzdialené asi 20 metrov. Pred každým zo vstupov stál riadiaci panel, podobný tomu, aký sa nachádzal v strede sály, len menší. Z holografických projekcií, ktoré vyvolali z jednotlivých panelov, sa dozvedeli, že ohromné ​​tunely vedú do troch rôznych oblastí Zeme a sú dlhé tisícky kilometrov. Ľavá chodba viedla k utajenému miestu pod pieskami púšte v Egypte, do zvláštneho objektu medzi Sfingou a Veľkou pyramídou, ktorý ešte nebol objavený.

Ďalší tunel, po pravej strane, pokračuje k podobnému miestu ako je Bucegi vo vnútri jednej z hôr v Tibete. Podzemný komplex je tam o trochu menší a jednoduchší. Tento tunel má odbočku, ktorej rameno vedie pod rumunskú župu Buzau u juhovýchodného cípu Karpát a ďalej do zariadenia v Iraku v blízkosti Bagdadu. Ďalšia chodba, ktorá z tunela odbočuje, spája Bucegi s oblasťou púšte Gobi v Mongolsku.

Tretí, prostredný tunel, ukrýva - podľa Caesara - veľmi zásadné tajomstvo a Američania trvali dôrazne na tom, aby aj utajené zostalo. Jediné, čo mohol Caesar povedať, že vedie cez zemskú kôru do vnútra planéty. Pri bilaterálnych rokovaniach medzi Rumunskom a USA bolo rozhodnuté vypraviť expedíciu a tunely preskúmať. Výprava pozostávala z vysoko kvalifikovaných odborníkov, šiestich Američanov a desiatich Rumunov. Vedenie bolo zverené Caesarovi a začiatok expedície bol naplánovaný na koniec septembra 2003. Viac sa vtedy na túto tému Radu už nedozvedel.

V knihách Radua Cinamara sú ešte ďalšie doplňujúce informácie o týchto tuneloch. Tie mu mohli byť odovzdané, pretože vo vysokých politických kruhoch Rumunska boli ľudia, ktorí nesúhlasili s dohodou s USA, za ktorou očividne stáli Slobodomurári. Rumuni sa snažili týmto spôsobom elitu zastaviť. 

Varovanie a vyhrážky

V roku 2009 uviedla súkromná rumunská televízia Antena 1 relácia na túto tému. Po skončení vysielania dostal reportér anonymný výhražný telefonát: 

Reportér: "Haló, dobrý deň."

Anonym: "Varujeme Vás, buďte veľmi opatrný! Prestaňte sa zaoberať pohorím Bucegi a podávať o ňom informácie! "

Reportér: "Kto ste?"

Anonym: "Tieto informácie musia zostať utajené a nesmú byť zverejnené. Zaplietol ste sa do nebezpečnej hry, ste mladý a máte rodinu ... V tejto krajine je veľa iných vecí a udalostí, o ktorých môžete hovoriť.

Reportér: "Kto ste?"

Anonym: "Neprajte si nás spoznať alebo byť nami vypočúvaný! To je všetko, čo som chcel povedať. "

Na program sa ešte stále môžete pozrieť na , žiaľ, len v rumunčine (možno by sa medzi čitateľmi našiel niekto, kto by video dokázal preložiť). Nemalá časť relácie je venovaná nálezu kostier obrov.

Doslov

Koncom septembra 2003 bola Raduovi zvláštnym kuriérom doručená správa, že môže zabezpečeným telefónom hovoriť s Caesarom. To bol vtedy ich posledný rozhovor. Z telefonátu sa Radu dozvedel niektoré ďalšie podrobnosti, hlavne o určitých častiach rumunsko-americkej dohody. Caesar mu tiež povedal, že sa čoskoro vydáva na plánovanú expedíciu, o ktorej nevie, ako dlho bude trvať. Na záver sa ešte zmienil, že Radu má teraz už dostatok informácií, aby mohol o Bucegi napísať knihu. Caesar bol presvedčený, že verejnosť má právo dozvedieť sa pravdu. Kniha bola vydaná koncom roka 2004 pod názvom "Viitor cu cap de mort" (anglický preklad "Transylvanian Sunrise" bol publikovaný 2009). 

Okamžite po vydaní bol nakladateľ zaplavený a bombardovaný emailami a telefonátmi, v ktorých bolo požadované viac informácií o Raduovi. Niektoré pochádzali od bývalých vysoko postavených príslušníkov tajných služieb a tí určité udalosti popísané v knihe potvrdili. Pravá identita Radua nikdy najavo nevyšla, hoci sa okolo neho vyrojil rad špekulácií. V októbri 2004 mal Radu možnosť sa ešte raz s Caesarom stretnúť a dostal informácie o výprave do tunelov, ktorá trvala 9 mesiacov. Caesar mu tiež povedal, aké pozdvihnutie spôsobila Správa z expedície v najvyšších kruhoch elít.

"Caesar mi tiež povedal, že bolo vytvorených niekoľko skupín, ktoré majú za úlohu zostaviť databázu informácií a praktických pokynov, aby bol ľudstvu uľahčený prístup k Veľkému tajomstvu v pohorí Bucegi, k neuveriteľným objavom, odhaleným v priebehu expedície. Zároveň mi oznámil, že rovnako tak existujú aj ďalšie skupiny, ktoré sa veľmi snažia získať všetky informácie o nálezoch a hlavne kontrolu nad nimi. Massiniho Caesar už nikdy nestretol, zistil však, že Massini a ďalší dvaja členovia svetovej slobodomurárskej elity mali niekoľko dôležitých rozhovorov s istými rumunskými a americkými politikmi. Vďaka tomu boli následne ako generál Obadea, tak aj Caesar, vystavení veľmi silnému nátlaku. Nehľadiac teda na pozitívne efekty objavov expedície, "bitka medzi dobrom a zlom" sa značne vyostrila. Celý príbeh sa stal ďaleko komplexnejším a obsahoval aj prvky,podliehajúce najvyššiemu stupňu utajenia. Síce som niektoré informácie od Caesara dostal, nemôžem ich ale ešte zverejniť. Som však presvedčený, že príde doba "veľkého odhalenia" a ako niektoré náznaky napovedajú, nebude to trvať už dlho."

Radu Cinamar napísal v rokoch 2005 - 2009 ešte ďalšie tri knihy:

• 12 zile - O iniţiere SECRET / Transylvanian Moonrise: A Secret Initiation in the Mysterious Land of the Gods;
• Misterul din Egipt - Primula tunel / Mystery of Egypt - The First Tunnel;
• Pergamentul secret - Cinci tehnic iniţiatice Tibeťania / The Secret Parchment: Five Tibetan Initiation TechniquesTieto knihy sú pokračovaním Transylvanian Sunrise.

Na podobnej báze bol vytvorený americký sci-fi film, ktorý zjavne čerpal z niektorých vyššie popísaných skutočností. Dobre si zapamätajte, žáner science-fiction vychádza vždy z tvrdej reality, hoci je to niekedy ťažko pochopiteľné.

zdroj: https://www.lajkit.cz/zpravy/item/966-nejvyznamejsi-udalost-tajemne-pohori-bucegi